Podľa guvernéra japonskej centrálnej banky (BoJ) Masaru Hajamiho dochádza k riziku, že pri uvoľňovaní menovej politiky by mohlo dôjsť k výbuchu hyperinflácie.

Ak budeme aj naďalej posilňovať likviditu komerčných bánk, zvýšená masa peňazí vyvolá v určitom bode neúmerné inflačné tlaky, zdôraznil doslova vo včerajšom vydaní denníka Financial Times guvernér BoJ.

V podobnom duchu informoval aj rozpočtový výbor japonského parlamentu.

Jeho slová sa komentujú tak, že opäť dochádza k prehĺbeniu názorových rozporov medzi Bank of Japan a vládnym kabinetom Džuničira Koizumiho.

Dodajme, že k uvoľneniu menovej politiky a k výraznému zvýšeniu likvidity došlo vzápätí po teroristickom útoku na Spojené štáty. Po odvetných operáciách spojencov na afganskom území možno očakávať podobný proces.

V Japonsku sú však už dlhodobejšie evidentné práve silné deflačné tlaky, ktoré vyplývajú z poklesu cien.

Index spotrebiteľských cien sa kontinuálne znižuje už dva roky a veľkoobchodné ceny sa v auguste na medziročnej báze zredukovali o 1,1%. Ekonomickí experti očakávajú, že tento trend bude pokračovať aj naďalej, čo vyvolá ešte výraznejšie zhoršenie stavu japonského hospodárstva.

V tejto situácii sa naliehavo očakávajú závery dvojdňového rokovania Výboru pre menovú politiku BoJ, ktoré sa dnes začalo v Tokiu.

Koizumiho kabinet vyzval centrálnu banku, aby akceptovala inflačný limit a ešte agresívnejšie uvoľnila menovú politiku.

Hoci Bank of Japan znížila diskontnú sadzbu, ako aj sadzbu pre overnighty, nad stanoveným denným limitom zvýšila likviditu o 60 000 miliárd jenov (49,9 miliardy USD), aj tak je stále kritizovaná za to, že nie je schopná prijať ďaleko radikálnejšie kroky.

BoJ napríklad odmieta emitovať nové vládne dlhopisy, pretože nechce, aby mal Koizumiho kabinet v rukách akýsi „bianco-šek“, prostredníctvom ktorého by mohlo dôjsť k zvýšeniu vnútornej zadlženosti, nárastu výdavkov a k nekontrolovateľnej inflácii.

Bank of Japan sa dostáva do nebezpečnej pozície, v ktorej jej hrozí izolácia od ostatného sveta – konštatuje sa v analýze Credit Suisse First Boston. BoJ by mala akceptovať 3-4%-ný inflačný cieľ a začať masívne operácie pri skupovaní vládnych dlhopisov, uvádza CSFB a dodáva, že hyperinflácia vôbec nie je akútnym problémom Japonska.

Obavy v tomto smere však majú historické pozadie. V tridsiatych rokoch vtedajší minister financií Korekijo Takahaši upustil od takzvaného zlatého štandardu, devalvoval jen, zvýšil vládne výdavky s cieľom stimulovať dopyt. Tieto opatrenia síce viedli k ozdraveniu japonskej ekonomiky v čase Veľkej depresie, no následné neúmerné zvýšenie vojenského rozpočtu a inflácia sa stali novým ústredným problém.

Enormných inflačných tlakov sa obáva aj terajšie vedenie Bank of Japan.