ČLÁNOK


,

Golf nie je len pre bohatých
28. apríla 2003

V predstavách bežného cloveka je golf – šport pochádzajúci zo škótskych pastvín – aktivitou ludí majetných a z vyššej spolocnosti. Golfoví hráci tvrdia, že je to obycajný predsudok. Prekonáva sa tažko. Pýtat sa vraj treba inde a názory budú diametrálne odlišné. Nepomáha ani argument, že golf je druhý najrozšírenejší šport na svete, že len v Spojených štátoch amerických sa mu venuje 30 miliónov ludí a na celom svete ich pocet prekracuje císlo 50 miliónov. U nás je stále vnímaný ako šport elity a „smotánkové“ zábery golfistov typu Milan Knažko, Milan Lasica, Kamila Magálová v tom slovenský národ iba utvrdzujú.

Drahé clenstvo

Ani ten, kto si otvorí internetovú stránku Golfového klubu Tále, jediného slovenského ihriska s osemnástimi jamkami, neuverí. Zlaté firemné clenstvo, pozostávajúce z ôsmich hrácskych kariet a desiatich hostovských, stojí dva milióny korún. Riadne individuálne clenstvo stojí 150-tisíc korún jenodrazovo, k nemu pribúda rocný klubový príspevok vo výške 10-tisíc korún. Kto nechce byt clenom klubu, zaplatí za hru poplatok, tzv. green fee 1 500 korún v týždni a 2 000 korún cez víkend. Lacné to nie je ani v Bernolákove. Clenstvo v klube stojí 175-tisíc, rocný poplatok je 16 800 korún.

Sú však aj lacnejšie alternatívy. Miroslav Wieger, clen City Golf Clubu Bratislava a otec slovenskej golfovej jednotky Petra Wiegera, má prehlad a vie porovnávat. „Našli sme zázemie na ihrisku v madarskom Dunakiliti, len jedenást kilometrov od Bratislavy.“ Tam stojí klubový poplatok iba 3-tisíc korún a každá hra 700 korún v týždni a 900 cez víkend. Za rocný poplatok 18-tisíc môžete hrat golf každý den. „Skúste si kúpit permanentku na tenis s tým, že si zaplatíte hodinu týždenne. Garantujem, že najmä v zime za nu zaplatíte ovela viac.

Golfová hra pritom trvá približne štyri a pol hodiny, sezóna sa zacína v marci a koncí v novembri. Hrat môžete v podstate kedykolvek, ak na ihrisku nie je sneh alebo nad ním búrka. Vietor, zima ci dážd golfistom život znepríjemní, ale urcite ich neodradí.“

Preco teda predsudok a preco mýtus o drahom športe? „Tradícia,“ odpovedá M. Wieger. „Kedysi sa ludia pozerali aj na tenis ako na šport vyššej vrstvy, a dnes ide o celkom bežný spôsob, ako prežit volný cas.“ Vo svete hrajú golf milióny ludí. Súvisí to s neohraniceným vekom golfistu. Zacínat sa dá v útlom veku a nekoncí sa v tridsiatke, golf hrajú s velkým potešením aj dôchodcovia.

V niektorých krajinách je golf skutocne ludovým športom a poplatky za hru sú smiešne v porovnaní s priemerným hodinovým zárobkom – od 5 do 10 dolárov. V Spojených štátoch amerických je množstvo verejných ihrísk spravovaných mestom. Golf si môže skúsit každý, slúži ako ideálna nápln volného casu, miesto na párty a rozhovory. V porovnaní s cenami na Slovensku ani necudo, že sa bežný clovek bojí íst do golfového klubu aj na kávu, lebo má pocit, že stojí trikrát viac ako v bežnej kaviarni. „Za posledných pät rokov sa aj u nás udialo vela a mnohé veci sa pohli dopredu,“ tvrdí M. Wieger. „A golfistov je stále viac. Verím, že o 10 rokov budú len v okolí Bratislavy minimálne štyri golfové ihriská. Kto bude pýtat poplatok stotisíc a viac, nebude mat v klube život.“

Co bráni rozvoju?

Ak nerátame cvicné lúky, na Slovensku je len šest golfových ihrísk. Jediné 18-jamkové je na Táloch. V Tatranskej Lomnici dve 9-jamkové, rovnaké je aj v Košiciach a Bernolákove a šest jamiek nájdeme v Pieštanoch. V okruhu 30 až 40 kilometrov smerom von od bodu, kde sa spája slovensko-madarsko-rakúska hranica, už narátame 20 golfových ihrísk, v 50-kilometrovom okruhu od Mníchova 100 ihrísk. Cesko má vyše 30 ihrísk. „Bol som na turnaji v Augsburgu – len tamojší klub má 1 200 clenov,“ ilustruje M. Wieger a pridá pocet golfistov na celom Slovensku, ktorých je 1 800.

Co bráni rozvoju golfu na Slovensku? M. Wieger jasne pomenúva dôvod: „Legislatíva. Ak chcete postavit ihrisko, musíte pozemok vynat z pôdneho fondu. Na jedno ihrisko potrebujete 80 hektárov a na ich vynatie by ste museli vytiahnut z úctu 600 miliónov korún.“

Ak by sa zmenili zákony, golf by sa šíril rýchlejšie aj u nás. Aj tieto císla vysype M. Wieger z rukáva. „Ihrisko aj so slušným klubom postavíte za 50 až 60 miliónov. Jedna jamka „stojí“ od 1,3 do troch miliónov korún.“ Okrem toho potrebujete projekt, cvicnú lúku, pozemok dostat od obce do dlhodobého prenájmu. Na pohlad vysoké císla, ale golf je biznis a dobre spravované ihrisko zacne prinášat plusové peniaze po desiatich až dvanástich rokoch fungovania.

„Tieto informácie sú našou internou záležitostou,“ odbil otázku, co stála výstavba a kolko stojí prevádzka ihriska na Táloch generálny riaditel Tále, a. s., Lubomír Durindák. „Na Slovensku nedozrel cas prezradit také císla. Podla mna ani nie sú dôležité, podstatný je cin. Golf u nás nemá možnosti na rozvoj. My sme prispeli k tomu, aby sa pohol na pozíciu, ktorá mu všade inde vo svete patrí.“

Vlastný výstroj

Na golfové ihrisko nikoho nepustia len tak. Golf sa najskôr treba naucit. Kto zvládne kurz, zvycajne štyrikrát po tri hodiny, zloží praktickú skúšku i písomný test z pravidiel a etiky golfu, dostane tzv. zelenú kartu, ktorá oprávnuje hrat. Kurz v Dunakiliti stojí

5 000 korún, skúška 1 100. Kto chce byt clenom klubu, zaplatí 3 000 korún a 700 až 900 korún za jednu hru. Koho golf chytí a chce si zahrat každý týžden, oplatí sa mu zaplatit si na sezónu 18-tisíc korún a na ihrisku môže trávit celé dni.

Každý správny golfista má vlastný výstroj. „Palice sa dajú požicat, prenájom golfového setu nevyjde viac ako na 400 korún, ale to robí len jeden zo sto golfistov,“ vraví M. Wieger. „Koho golf chytí, hned sa pýta, co a za kolko si má kúpit.“

Na zaciatok stacia „ojazdené palice“. Celý set vyjde od 7- do 10-tisíc korún a obsahuje dvanást palíc (3 drevá, 9 želiez a 1 pater), golfový vozík, vak, dáždnik. To isté, ale v novom, sa cenovo zacína na 17-tisíc korunách. K tomu pribudnú rukavice za 500 korún, desat lopticiek po 80 korún (cím lepší golfista, tým menej ich stráca), „vidlicka“ na opravu trávnika a zahládzanie stôp po lopticke za 500 korún, teecka, na ktoré sa stavia lopticka na odpalovisku (lámu sa, sto kusov stojí 200 korún) a topánky, podla kvality od 2 500 po 8 000 korún. Prvý rok teda golfistu s vlastným výstrojom a s poplatkami za hru vyjde na približne 50-tisíc, na dalšiu sezónu mu však stací 14-tisíc korún. „Rodicia, ktorí dajú dieta na tenis, urcite nezaplatia za sezónu menej. Alebo inak – za 14-tisíc, ak už máte raketu, lopticky a odev, nemôžete hrat tenis každý den,“ vyvracia M. Wieger mýtus o tom, že golf si Slováci dovolit nemôžu.

Radšej nepocíta

K iným císlam dospeje rodina Wiegerovcoch, ak ráta vlastné náklady – na hráca, ktorý je slovenskou amatérskou jednotkou. Peter, bezmála 18-rocný mladík, študent gymnázia J. Papánka v Bratislave, už potrebuje viac.

„Petrova výstroj má hodnotu 100-tisíc korún,“ ráta otec Miroslav. „S takou však už môže byt spokojný aj profesionál. Naša lopticka stojí 180 korún, ale Peter ich už nestráca, a ak aj stratí, tak zase nejaké nájde. Topánky nás vyjdú na štyri- až pättisíc a za sezónu spotrebujeme dva až tri páry. Za rok zoderie pät rukavíc. Máme klubové clenstvo v Dunakiliti i v Bernolákove, kde som ho pred casom kúpil akciovo, pre celú rodinu za 210-tisíc korún. Rocný rodinný poplatok, lebo golf nás chytil všetkých, si platíme v Bernolákove za 35-tisíc, ale v Dunakiliti máme výhodu, lebo Peter ako dobrý reprezentant klubu a majster Slovenska môže hrat v Madarsku túto sezónu zadarmo.“

Na hrácskej úrovni P. Wiegera sa už nedá trénovat len na jednom ihrisku. „Pocas prípravy si v sezóne zaplatíme tak dvadsatkrát hru na inom ihrisku, za každú v priemere 1 500 korún, spolu teda 30-tisíc korún. Štartovné na slovenskej sérii turnajov pod názvom Mazda Tour predstavuje 150 korún pre juniora a 1 500 za hru. V Európskej juniorskej sérii je už poplatok za Petra 150 až 200 eur a za mna ako clena sprievodu 250 eur plus cestovné, pravda, v tom poplatku máme zahrnutý noclah a stravu.“ Peter absolvuje približne desat európskych a desat slovenských turnajov za sezónu. V tejto o nieco menej, lebo na jesen sa chystá odíst študovat a trénovat do USA.

Položka, na ktorú Wiegerovci zatial nemajú, je plat trénera. „Na Slovensku ani nie je dobrý profesionálny golfový tréner, ide skôr o inštruktorov.“ M. Wieger

si za svojimi slovami stojí. „Dobrému trénerovi musíme dat približne tisíc korún na hodinu a Peter by ho potreboval minimálne dvakrát do týždna na hodinu. To stací v prípade, ked už golf hrat viete.“

Kolko teda stojí slovenskú jednotku príprava a úcast na turnajoch? „Radšej to ani nepocítam, to sú obrovské výdavky, ktoré už, samozrejme, bežná slovenská rodina nezvláda.“

A co môže Peter dostat? Ked má štatút amatéra, nemôže dostat sponzorské príspevky vyššie ako 300 britských libier v úhrne (okolo 18-tisíc korún). Náklady na turnaje mu však môže zaplatit zväz alebo klub. „Vlani Petrovi niektoré letenky alebo štartovné uhradila Slovenská golfová únia,“ priznáva M. Wieger starší.

Ak by P. Wieger dostal od sponzorov viac ako 300 libier (penažné prémie na turnajoch nie sú), stratí štatút amatéra. Slovensko má zatial dvoch profesionálnych golfistov, združuje ich Slovenská profesionálna golfová asociácia. Na ilustráciu, na turnajoch kategórie Pay and Play (zaplat a hraj), co je akási tretia európska golfová liga, zaplatíte štartovné 2-tisíc eur. Pravda, tam sa už dajú vyhrat slušné peniaze a odmeny sa pohybujú rádovo v státisícoch korún, samozrejme, len pre tých najlepších.

Štát dal 300-tisíc

Slovenská golfová únia má síce vedenie, ale chýba jej prezident. Na poslednej konferencii sa nenašiel clovek, ktorý by funkciu zobral alebo ktorého by akceptovalo hnutie. Ba ani prezídium nie je kompletné, z deviatich clenov zvolili len šiestich.

Vlani pracovala SGÚ s rozpoctom približne poldruha milióna korún. Prevažná cast príjmov pochádzala z clenských príspevkov. Na Slovensku registruje 19 klubov a každý rocne dodá do kasy SGÚ 30-tisíc korún. Za každého clena pribudne do pokladnice únie podla kategórie 150 alebo 300 korún, SGÚ eviduje zhruba 1 800 golfistov.

Z kolísky golfu, zo Škótska, dorazila na Slovensko suma 300-tisíc. Posielajú ju zo St. Andrews a peniaze slúžia na podporu juniorského golfu. Sponzoring prakticky neexistoval, a tak štvrtou príjmovou zložkou bol štátny príspevok 300-tisíc na slovenskú reprezentáciu. Len svetový šampionát v Malajzii vyšiel približne na 800-tisíc korún. Zvyšok tvorila suma na kanceláriu, servis, plat generálneho sekretára a organizáciu majstrovstiev Slovenska.

Rozvoju golfu na Slovensku vraj stojí v ceste jediný problém – legislatíva. „Sú ludia, ktorí majú vyhliadnuté plochy, na ktorých by sa dalo stavat. Ba aj peniaze majú pripravené. Ale nikto štátu nedaruje 600 miliónov len tak za vynatie 80 hektárov z pôdneho fondu,“ dodáva M. Wieger. Golfisti však dúfajú, že nejaké ihriská v blízkom case na Slovensku ešte pribudnú.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 1. 2021

USD 1,212 0,000
CZK 26,163 0,027
GBP 0,890 0,001
HUF 359,990 0,420
CAD 1,541 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS