Globálne koncerny sa chystajú na ďalšie akvizície energetických firiem v strednej a východnej Európe (SVE). Najaktívnejšími v akvizičnej činnosti boli a stále sú Nemci a Francúzi. Ide predovšetkým o nemecký tandem koncernov E.ON a RWE, francúzsky štátny kolos Electricité de France (EDF), ale aj belgický Tractebel, ktorý kontroluje francúzska súkromná firma Suez.

RWE, E.ON aj EDF kúpili nedávno podiely v slovenských distribučných podnikoch, ktorých rozvodné siete susedia s Českom, Maďarskom, Poľskom i Ukrajinou. Nemci a Francúzi tak získali vstupom na Slovensko strategickú výhodu pre budúci cezhraničný obchod s elektrinou.

Globálne koncerny prejavujú záujem o región SVE, pretože očakávajú urýchlenie liberalizácie a nárast životnej úrovne obyvateľstva v týchto krajinách po ich vstupe do Európske únie. „Rátame s tým, že sa trhy stanú transparentnejšími a liberálnejšími po roku 2004. A sme ochotní za to zaplatiť,“ povedal viceprezident belgickej spoločnosti Tractebel Electricity and Gas Jean-Claude Dorcimont.

Tractebel má cez svoju dcéru Electrabel vlastnícky vplyv na elektrárenské podniky v Maďarsku a Poľsku. Electrabel taktiež prejavoval záujem o privatizáciu všetkých troch slovenských rozvodných podnikov, svoje ponuky však nakoniec nepredložil. „Neznamená to však v žiadnom prípade, že Electrabel stráca záujem o Slovensko. Všetko je to otázka našej agendy,“ povedal vo februári pre SITA hovorca spoločnosti Philippe Massart. Dodal, že spoločnosť zostáva potenciálnym kandidátom aj v prípade privatizácie najväčšieho slovenského výrobcu elektriny Slovenské elektrárne (SE).

Poradcovia pre fúzie a akvizície oceňujú energetické firmy aj podľa počtu ich odberateľov. V strednej Európe hodnotia zákazníka v priemere na 400 až 500 USD, čo je stále hlboko pod oceňovaním pásmom 650 až 1200 USD za zákazníka v západoeurópskych krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii či Nemecku. Najlukratívnejšie akvizičné ciele sa však i v strednej Európe vyznačujú vyššími cenami. Je to prípad slovenského distribútora Západoslovenská energetika, českej Jihomoravskej energetiky či maďarskej ELMÜ, kde ceny za zákazníka podľa prepočtov na predávané podiely presiahli 600 USD. Zákazníka najväčšieho poľského distribútora elektriny G-8 si potenciálni investori cenia podľa predbežných ponúk na približne 700 USD. „Koncerny očakávajú, že i napriek úvodným stratám na akvizíciách z dlhodobého hľadiska zarobia. Je to riziko, ale veľké firmy si to môžu dovoliť,“ povedal Anatoli Kaminov, analytik investičnej banky Merrill Lynch, ktorá bola poradcom nemeckého RWE Gas pri akvizícii českého plynárenského podniku Transgas.

Pripravované predaje niektorých najlukratívnejších podnikov v regióne, ako napríklad českej firmy ČEZ, slovenskej SE a poľských distribútorov, môžu podľa analytikov vytlačiť ceny ešte vyššie. Dôvodom je najmä tvrdý konkurenčný boj medzi globálnymi elektrárenskými firmami, ktoré si budujú svoje pozície na stredoeurópskom trhu. „Ak sa pozeráme na mapy, ktoré zobrazujú krajiny pôsobenia EDF či E.ON, môžeme konštatovať, že tu ide skôr o vojnu ako o regionálnu elektrárenskú expanziu,“ povedal analytik Deloitte & Touche John Sen Chu na júnovom seminári o liberalizácii energetiky v Bratislave.