ČLÁNOK




Gazprom: smrť v objatí „dobromyseľného“ medveďa
25. novembra 2009

Výročie „sametovej“ revolúcie si predseda slovenskej vlády Róbert Fico pripomenul s predstaviteľmi ruskej federácie a spoločnosti Gazprom. Biznis je biznis. Hoci v tomto prípade je to viac o mocenských záujmoch ako o férovom obchode. Je viac ako pravdepodobné, že Slovensko nie je v role predátora.

Putin sa s Ficom v Moskve zhodol, že neexistujú žiadne prekážky, ktoré by bránili vytvoreniu spoločného podniku s Gazpromom pre zabezpečenie distribúcie plynu spotrebiteľom a vybudovanie zásobníkov plynu na Slovensku.
Minister hospodárstva vie, že Slovenská republika patrí v Európe ku krajinám s najvyššou energetickou závislosťou. „Približne 90 percent primárnych zdrojov energie, ako je čierne uhlie, ropa plyn, jadrové palivo, sme nútení zabezpečovať importom,“ povedal minister Ľubomír Jahnátek na diskusnom fóre Klubu Hospodárskych novín. “Jedna z variant po januárovej plynovej kríze bola, že štát vybuduje vlastný zásobník plynu v objeme zhruba 1 mld. metrov kubických, ale bola by to finančne náročná akcia,“ povedal Jahnátek.
Slovensko má podzemné zásobníky na 2,72 miliardy metrov kubických plynu.  Podľa ministra Jahnátka by sa na slovenskom území mohli postaviť ďalšie zásobníky plynu s celkovým objemom približne 7,5 miliardy metrov kubických. „Slovensko má jednu obrovskú výhodu, že má také geologické podložie, ktoré umožňuje vybudovanie ďalších podzemných zásobníkov plynu,“ konštatoval Jahnátek. Minister dodal, že výstavbu plynových zásobníkov na Slovensku by mala zabezpečiť aj ruská spoločnosť Gazprom. „Bola by to taká určitá satisfakcia zo strany Gazpromu za januárovú plynovú krízu,“ uzavrel Jahnátek.
Pozoruhodné je, že ministrovi neprekáža zvýšenie energetickej závislosti. Prinajmenšom zvláštne je  to, že Slovensko cíti potrebu ospravedlniť sa za plynovú krízu zo začiatku roka tomu, kto ju spôsobil.
Ruský premiér Vladimir Putin začiatkom novembra vyhlásil, že finančné problémy Ukrajiny by mala vyriešiť Európska únia. „Toto je vec pre Európsku radu,“ povedal Fico. „My sa musíme v Európskej únii dohodnúť aký bude postup.“
Len niekoľko dní po Ficovej moskovskej návšteve ukrajinská premiérka Julia Tymošenková osobne ubezpečila Putina, že jej krajina splní svoje záväzky týkajúce sa tranzitu ruského plynu pre ostatných európskych odberateľov. Zároveň prisľúbila, že Ukrajina nevynechá žiadnu platbu za plyn pre vlastné potreby. „Ukrajina platila a naďalej bude platiť načas,“ vyhlásila Tymošenková. „Navyše budeme pokračovať v dôkladnom a korektnom plnení našich povinností pri tranzite plynu“. Putin predtým varoval európske krajiny, že Ukrajina nemusí byť schopná vyrovnať svoje záväzky voči ruskému plynárenskému monopolu Gazprom, a naliehal na Európsku úniu, aby pre tento účel požičala Kyjevu najmenej jednu miliardu amerických dolárov. Tymošenková však upozornila, že Ukrajina sa v priebehu 10 mesiacov od podpísania novej zmluvy s Ruskom neomeškala ani s jedinou platbou.

Buď pripravený

Slovensko je na prípadnú krízu podľa predsedu vlády lepšie pripravené než v januári. „Máme zo zákona pod kontrolou zásobníky plynu, hoci sú v súkromných rukách, ďalej sú vyskúšané reverzné toky plynu a dnes už má Slovenský plynárenský priemysel podpísané i čiastkové dohody o dodávkach plynu z iných zdrojov ako je Ruská federácia. Napriek tomu situáciu, ktorá je mimoriadne vážna, treba naďalej monitorovať,“ zdôraznil Fico.
„Vytvorenie spoločného podniku štátu s Gazpromom zameraného na skladovanie a predaj plynu na slovenskom trhu  znamená, že si tu budú konkurovať dve pološtátne spoločnosti, ktoré logicky vytvoria ešte väčší tlak na mzdové a osobné náklady,“ napísal v blogu na etrend.sk  Karel Hirman, ktorý sa energetickou bezpečnosťou zaoberá už dlho.
Karel Hirman považuje ubezpečenie Putina, že zavolá na Slovensko, keď bude v zime opäť hroziť zastavenie dodávok ruského plynu za zlú správu. „Nie je ani tak podstatné to, že presne v tom istom okamihu Rusi podpisovali s EÚ v Moskve memorandum o varovaní v prípade hrozby krízy v dodávkach plynu, ropy, elektrickej energie či uhlia do EÚ. Takže Rusi v každom prípade budú varovať všetkých, a v prvom rade Brusel, nielen Bratislavu. Podpis takéhoto memoranda, ako aj sľuby Putina Ficovi sú veľmi znepokojujúce. Pretože ak je nutné takéto opatrenia robiť, je jasné, že situácia v ruských dodávkach je naďalej veľmi zlá a neistá. Veď podobné memorandá nemá EÚ s inými dodávateľskými krajinami. Samozrejme, z týchto krajín neprúdia suroviny do EÚ cez Ukrajinu. Ale až do roku 2004 prúdili bez väčších problémov aj z Ruska. Až vo februári 2004 Gazprom po prvý raz zámerne prerušil takmer na dva dni dodávky plynu do Európy, vtedy cez Bielorusko plynovodom Jamal-Európa. Odvtedy došlo k niekoľkým opakovaným prerušeniam tak dodávok plynu ako aj ropy. Podpisovanie memoránd nie je riešením,“ píše sa v Hirmanovom blogu.

Prečo sa báť Rusov?

„Putin niekoľkokrát verejne zopakoval, že ovládnutím zdrojov a dopravných ciest ropy a plynu je cestou, ako zabrániť Európe diverzifikáciu zdrojov a využiť to ako nátlak pre dosiahnutie politických cieľov,“ píše sa v nezverejnenej štúdii, ktorá vznikla v bruselskej centrále NATO.
„Diplomacia velí nedráždiť hady bosou nohou a preto nič podobné nenajdete v žiaadnom oficiálnom dokumente,“ citoval český časopis Respekt diplomatický zdroj z centrály NATO, ktorý ešte dodal, že „…politický cieľ je jednoduchý, Rusi chcú znova ovládnuť teritória, ktoré im boli podriadené za Sovietskeho zväzu.
V liste niekoľkých významných osobnosti z krajín strednej Európy (exprezidenti Havel a Walesa, bývaly minister zahraničných veci SR Pavol Demeš, bývalý veľvyslanec SR v USA Rastislav Káčer a ďalší), ktorý napísali americkému prezidentovi Obamovi sa píše okrem iného aj to, že obor z východu „metódami a taktikou 21. storočia presadzuje agendu 19. storočia.“ Respekt uvádza, že nástroje podľa podľa textu sú popri „spochybňovaní našich historických skúsenosti“ či snahy zasahovať do našej bezpečnostnej politiky, tiež „otvorené i skryté metódy hospodárskeho boja, od energetických blokád a politicky motivovaných investícií až po úplatkárstvo a manipuláciu s médiami.
„Ruský záujem je rozdrobená a marginalizovaná stredná Európa, zakalenená voda, v ktorej sa dobre pláva,“ povedal István Gyarmati, jeden zo signatárov listu Obamovi a dodal, že „nemáme tvrdé dôkazy…veľa toho vieme, ale nemôžme verejne hovoriť, lebo to naozaj nemáme čím doložiť.“
Ruské média často informujú o chuti veľkých firiem – Gazprom, Lukoil a iných – investovať do európskych rafinérií, zásobníkov plynu a ropy, prenosových sieti elektriny. Uchytili sa už v Rakúsku, Taliansku, Maďarsku. V Španielsku od nákupných zamerov odstúpili po protestoch obyvateľov, z Británie ich Blairova vláda vyhnala zákonom, ktorým, zakázala vstup do plynárenskej spoločnosti.

Odober alebo zaplať

Európski partneri dlhujú ruskému Gazpromu penále 2,5 miliardy dolárov (1,66 miliardy eur) za zmluvne dohodnutý, ale nezrealizovaný odber plynu. Informoval o tom denník The Wall Street Journal. Odberatelia Gazpromu totiž v období krízy pocítili na svojich trhoch znížený dopyt po palive, a keďže nemajú dostatok kapacít na uskladnenie jeho prebytku, obmedzili odber od ruského dodávateľa.
Denník s odvolaním sa na zdroj z úseku exportu spoločnosti Gazprom uviedol, že dodávky koncernu zahraničným odberateľom na starom kontinente dosiahli zatiaľ 140 miliárd kubických metrov namiesto 150 miliárd kubických metrov. Penále má kryť zvýšené náklady na ťažbu suroviny a nerealizovaný zisk.
Výkonný šéf Gazpromu Alexander Medvedev (s prezidentom Dmitrijom Medevom nie sú príbuzní) povedal, že bude požadovať splnenie tejto povinnosti. „Podmienka odober alebo zaplať je základným princípom trhu s plynom. Nie je to len pozícia Gazpromu, ale aj ostatných vývozcov. Čo sa jej týka, bude sa plne uplatňovať,“ povedal Medvedev.
Otázka možnej plynovej krízy dominovala v polovici novembra na stretnutí premiéra  Fica s predsedom predstavenstva spoločnosti Gazprom Aleksejom Millerom.. „Zdá sa, že to nejako mnohí berú na ľahkú váhu, ale z toho, čo som počul, sa zdá, že opäť dôjde k obrovským problémom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, keďže Ukrajina nie je schopná platiť,“ konštatoval premiér po návrate z Moskvy s tým, že boli náznaky, že by v januári mohli byť zastavené dodávky plynu do Európy.

Autor: Eduard Žitňanský


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 11. 2020

USD 1,187 0,004
CZK 26,258 0,053
GBP 0,890 0,001
HUF 361,350 1,140
CAD 1,550 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS