Súčasný vývoj slovenskej ekonomiky je poznačený do veľkej miery aj nerovnováhou vývoja finančného sektoru. Hlavným dôvodom je neriešený blok zhruba 190 mld. Sk starých úverov spred roku 1990, ktorý sa vďaka privatizácii rozvinul o ďalšie klasifikované aktíva. V súčasnom návrhu rozpočtu nie sú vyčlenené prostriedky na riešenie ozdravenia bankového sektoru. Ako v rozhovore pre agentúru SITA povedal poslanec za HZDS a bývalý prezident VÚB Ján Gabriel, bolo by potrebné použiť časť dodatočných príjmov, napríklad z privatizácie slovenského podielu v Československej obchodnej banke, na začatie komplexného riešenia reštrukturalizácie bánk.
Ako zdôraznil, investície do ozdravenia sektoru prinesú výrazný multiplikačný efekt. Cena peňazí v podkapitalizovanej slovenskej ekonomike je významným nákladom výroby, zvyšujúcim cenu natoľko, že domáce výrobky strácajú konkurencieschopnosť voči zahraničnej výrobe. Vyššie náklady vytvárajú i tlak na presun výroby zahraničných investorov do susedných krajín.
Pokles výroby sa prejavuje na výsledkoch podnikov i na nezamestnanosti, následne aj na rozpočte neplnením príjmov vo všetkých verejných fondoch a zvyšovaním objemu sociálnych dávok. Príjmová stránka rozpočtu má už v súčasnosti veľmi vážne problémy, ktoré signalizujú horšie výsledky, ako projektuje návrh rozpočtu.
„Pri sadzbách nad 22 % ťažko nájdeme výrobu s takou rentabilitou, aby dokázala pokryť úrokové náklady. Pri sadzbách 5 – 7 % však nájdeme podstatne viac perspektívnych programov. Zároveň zastabilizujeme menu a celkovo podnikateľské prostredie, čo zvýši atraktívnosť pre zahraničných investorov. Ak v priebehu roka kolíšu sadzby od 17 do 25 %, nesvedčí to o stabilite,“ vysvetľuje J. Gabriel.
Banky veľmi málo vstupujú do nových úverových vzťahov, keď majú možnosť výhodne a bezrizikovo investovať do štátnych cenných papierov. Celý problém je však podľa J. Gabriela v nevyriešenej disproporcii medzi ponukou a dopytom, čo predstavuje práve starý blok úverov. Ak vláda vstupuje na takýto úzky trh s prevahou dopytu, cena je neúmerne vysoká. Reštrukturalizácia by priniesla i vláde úsporu cez prefinancovanie deficitu pri nižších nákladoch.
„Každá dobre vložená koruna do bankového systému sa šesťkrát otočí. Ak problém ozdravenia sektora nevyriešime, neustále bude zhoršovať situáciu ekonomiky ako takej,“ hovorí J. Gabriel. Poukazuje na ekonomické prostredie v Slovinsku, ktoré sa vytvorilo cez oddlženie všetkých bánk od starých úverov cez zvláštny fond, na čo Slovinsko zobralo úver 2 mld. DEM. „ČR dala do bánk 163 mld. CZK a chystá sa ďalší projekt za 69 mld. CZK, aby vytvorili ekonomické prostredie. Teraz majú sadzby 4 – 6 % a stabilizovaný finančný trh,“ uzatvára J. Gabriel.