ČLÁNOK




Gabčíkovo ako nekonečný príbeh
2. februára 2003

Pripomeňme si, s akými požiadavkami predstúpila maďarská strana pred Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu. Maďarská republika (MR) žiadala súd, aby rozhodol takto:

– MR bola oprávnená prerušiť a následne opustiť práce na projekte Nagymaros a na časti projektu Gabčíkovo, za ktoré podľa zmluvy z roku 1977 zodpovedá MR.

– Česká a Slovenská Federatívna Republika nebola oprávnená pokračovať náhradným riešením (prehradenie Dunaja na československom území a z toho vyplývajúce vplyvy na vodný režim a priebeh plavby).

– Deklaráciou z 19. mája 1992 Maďarsko plnoprávne vypovedalo zmluvu o výstavbe a prevádzke sústavy vodných diel (SVD) Gabčíkovo – Nagymaros z roku 1977.

– Zmluva z roku 1977 medzi MR a Slovenskou republikou (SR) nikdy nebola platná.

– SR je zodpovedná voči MR za prevádzkovanie náhradného riešenia.

– SR je medzinárodne zodpovedná za škody a straty spôsobené MR a jej národu.

– SR je povinná nahradiť škody.

– SR je povinná vrátiť vody Dunaja do jeho riečiska, vrátiť Dunaj do stavu, aký bol pred uvedením do činnos-

ti náhradného riešenia a poskytnúť účinné garancie, že škody a straty, aké utrpela MR a jej národy, sa nebudú viac opakovať.

Ako znel rozsudok?

MSD rozsudkom zo dňa 25. septembra 1997 rozhodol takto:

1.A. Maďarsko nebolo oprávnené pozastaviť a následne zanechať časť prác na projekte stupňa Nagymaros a pozastaviť a zanechať časť prác na projekte stupňa Gabčíkovo, za ktoré bolo podľa zmluvy z roku 1977 a príslušných dokumentov zodpovedné.

1.B. Československo bolo oprávnené pristúpiť v novembri 1991 k výstavbe dočasného riešenia tak, ako je to popísané v dohode o predložení sporu pred MSD.

1.C. Československo nebolo oprávnené od októbra 1992 uviesť dočasné riešenie do prevádzky.

1.D. Maďarské vyhlásenie z 19. mája 1992 o ukončení zmluvy z roku 1977 a príslušných dokumentov nemalo právny vplyv na jej ukončenie – zmluva naďalej platí a pokrýva konzekventne vzájomné vzťahy medzi oboma stranami.

2.A. Slovensko ako nástupnícky štát Československa sa stalo zmluvnou stranou zmluvy z roku 1977 od 1. januára 1993.

2.B. Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere a vo svetle prevládajúcej situácie a musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby dosiahli ciele zmluvy z roku 1977 v takej forme, na ktorej sa môžu dohodnúť.

2.C. Pokiaľ sa strany nedohodnú inakšie, musí byť dosiahnutý spoločný prevádzkový režim v súlade so zmluvou z roku 1977.

2.D. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, Maďarsko má kompenzovať škody spôsobené Československu a Slovensku v dôsledku prerušenia a zanechania prác, za ktoré bolo Maďarsko zodpovedné. Slovensko má Maďarsku kompenzovať škody, ktoré vznikli v dôsledku uvedenia náhradného riešenia do prevádzky Československom a jeho

prevádzkovania Slovenskom.

2.E. Vyrovnanie náhrad za výstavbu a prevádzku diela musí byť vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy z roku 1977 a jej príslušných nástrojov, berúc do úvahy také opatrenia, ktoré strany uplatnia podľa bodov 2.B. a 2.C. tohto rozhodnutia MSD.

Ako funguje náhradné riešenie?

Podľa vládneho splnomocnenca Dominika Kocingera SVD Gabčíkovo – Nagymaros malo byť viacúčelovým vodným dielom. V prvom rade malo zabezpečovať protipovodňovú ochranu, ďalej malo umožniť prejazd lodí do výšky 3,5 metra od Bratislavy po Budapešť, výrobu elektrickej energie a v maximálnej miere chrániť prirodzené prostredie.

Vodné dielo Gabčíkovo v súčasnej podobe, teda bez stupňa Nagymaros, ešte nevyskúšala mimoriadna povodňová vlna. Najvyšší prietok bol zatiaľ v auguste 2002 (10 360 kubických metrov za sekundu), ktorý by bol určitým povodňovým nebezpečenstvom bez vodného diela. V súčasnosti Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) bezpečne zvládne tzv. 100-ročnú vodu – 10 600 kubických metrov za sekundu.

Od začiatku prevádzky (október 1992) do decembra 2002 vyrobili všetky elektrárne VDG elektrickú energiu takmer za 35 miliárd korún. To je prínos pre Slovensko. Cez plavidlové komory v Gabčíkove sa preplavilo vyše 140-tisíc lodí, 1,8 milióna osôb a vyše 50 miliónov ton nákladov.

Výsledky monitorovania, ktoré zriadili obe strany, potvrdili, že sa oživilo Mošonské rameno, kde sa dostáva celoročne 40 kubických metrov vody za sekundu z Dunaja, čo následne vzkriesilo celý život okolo. Rozmnožili sa ryby, kormorány, volavky, objavili sa bobry. V 85 percentách studní na Szigetközu stúpla hladina nielen vďaka prietoku v mošonskom Dunaji, ale aj prehradeniu pri Dunakiliti, ktoré umožňuje manipuláciou na hati Dunakiliti dotovať ramennú sústavu na maďarskej strane 100 – 150 kubickými metrami za sekundu.

Výsledky rokovaní

Dnešnému patovému stavu predchádzali rokovania, ktoré začali po vynesení rozsudku MSD. Vedúcimi delegácií boli až do volieb v roku 1998 P. Baco za SR a J. Nemcsók za MR. Spoločné slovensko-maďarské úsilie, rokovanie v dobrej viere a materiály pripravené spoločne oboma vládnymi delegáciami, ako aj výsledky práce odborných skupín vyústili do vypracovania a koncom februára 1998 do parafovania návrhu rámcovej dohody medzi vládou SR a vládou MR o zásadách realizácie rozsudku MSD. Tento návrh vláda SR schválila uznesením z 10. marca 1998 a vyjadrila pripravenosť podpísať ho.

Vláda MR odmietla pred voľbami v roku 1998 rámcovú dohodu podpísať. Vzhľadom na to, že podľa príslušného článku osobitnej dohody o predložení sporu medzi SR a MR o SVD Gabčíkovo – Nagymaros zo 7. apríla 1993, v ktorom sa uvádza, že ak sa strany nebudú môcť dohodnúť do šiestich mesiacov od vynesenia rozsudku, môže ktorákoľvek strana požiadať súd, aby vyniesol dodatočný rozsudok, za slovenskú stranu podal 9. marca 1998 vtedajší splnomocnenec vlády SR v konaní pred MSD Peter Tomka súdu ďalšie podanie – žiadosť o dodatočný rozsudok pre stroskotanie rokovaní o realizácii rozsudku MSD z viny maďarskej strany. Tá tvrdila, že rokovania boli síce časté, ale neplodné. Mlčaním prešla fakt, že ich výsledkom bola formulácia spoločne prijateľnej rámcovej dohody. Slovensko o niečo neskôr v záujme dohody s Maďarskom svoje podanie zrušilo.

Od 25. novembra 1998 sa vedúcim vládnej

delegácie SR stal Dominik Kocinger, vedúcim maďarskej delegácie László Székely. Maďarská vládna delegácia ustanovená už po voľbách v roku 1998 (po parafovaní rámcovej dohody) vyhlásila, že táto dohoda nemôže byť východiskom na naplnenie rozsudku MSD a na ďalšie rokovania. Slovenská strana si preto vyžiadala, aby nová vládna delegácia predstavila maďarský návrh na realizá-

ciu rozsudku MSD. Tá 9. decembra 1999 odovzdala Slo-vensku rozsiahly (vyše 1 400-stranový) materiál, predstavy Maďarska sa však diametrálne líšili od predchádzajúcich názorov spoločne vypracovaných oboma stranami v parafovanej rámcovej dohode, ba aj od spoločného zmluvného projektu.

Po jeho veľmi podrobnom preštudovaní a posúdení slovenskými odborníkmi predložila slovenská strana v decembri 2000 stanovisko k maďarskému materiálu, následne

2. apríla 2001 maďarská strana predložila ďalší materiál s ubezpečením, že „veľmi pozorne preštudovala stanovisko slovenskej strany“. Od tohto momentu všetky nasledujúce vzájomné rokovania potvrdili diametrálne rozdielne názory vládnych delegácií na to, akými spôsobmi sa má naplniť rozsudok MSD.

Podľa predstáv druhej maďarskej vládnej delegácie, na rozdiel od prvej delegácie, najprv treba urobiť dohodu na základe rozsudku MSD a potom podľa zásad dohody „by sa mohol začať pravdepodobne zložitý a časovo náročný proces rokovania odborníkov, ktorého konečným výsledkom by mohlo byť pozmenenie zmluvy z roku 1977“.

Slovenská strana, opierajúc sa o rozsudok MSD, presviedčala maďarskú stranu, že bez prediskutovania odborných otázok, bez dohody o technickom usporiadaní celej sústavy stavieb a bez dohody o technickom spôsobe realizácie cieľov zmluvy z roku 1977 na úseku celej sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, a tiež bez ich porovnania s cieľmi tejto zmluvy vo vodohospodárskych, plavebných, energetických, ekologických, protipovodňových i iných otázkach nie je

možné pripraviť návrh dohody o realizácii rozsudku MSD. Tieto porovnania nemôžu robiť právni, ale predovšetkým technickí experti. Práve to si plne uvedomovali obe prvé vládne delegácie, ktoré dospeli k rámcovej dohode.

Maďarská strana dala 13. mája 2002 zatiaľ poslednú odpoveď na iniciatívy Slovenska. Vedúci maďarskej delegácie L. Székely odpovedal, že až po vytvorení novej vlády a určení zodpovedajúcich splnomocnení maďarská delegácia predloží slovenskej strane návrhy na spôsob a tempo rokovaní. Odvtedy už vyše osem mesiacov nie sú medzi oboma stranami žiadne kontakty.

Možný scenár

Možno predpokladať nové zloženie vládnej delegácie na maďarskej strane, ktorej slovenská strana navrhne pokračovať v rokovaniach s využitím doterajších výsledkov, ktoré sa dosiahli.

Podľa D. Kocingera sú tri možnosti. Prvou je vychádzať zo zmluvy z roku 1977 a dokončiť SVD so všetkými dôsledkami a s delením investícií a úžitkov v pomere 50 : 50 a vyrovnaním škôd podľa pravidiel v zmluve z roku 1977 alebo pravidiel, na ktorých sa obe strany dohodnú.

Druhou je pokračovať v rokovaniach zo stavu, ktorý bol dosiahnutý vo februári 1998 parafovaním rámcovej dohody.

Treťou možnosťou je pokračovať v rokovaniach zo stavu, ktorý bol dosiahnutý v apríli 2002 pripravením mandátu a otázok, ktoré majú byť preskúmané ako podklad na rokovanie o naplnení rozsudku MSD, a riešiť konkrétne otázky splnomocnencami vlád a ich spoločnou operatívnou skupinou.

„Je možné začať úplne nové rokovania, tie však musia byť založené na splnení cieľov zmluvy z roku 1977 a iných dohovorených úžitkoch, ktoré budú akceptovateľné a prospešné pre obe strany,“ zdôraznil D. Kocinger. „To znamená, že treba začať rokovať s využitím existujúcich výsledkov rokovaní, výsledkov environmentálneho monitorovania, odborne, rozumne, bez predbežných, najmä politických podmienok. V každom prípade však platí rozsudok MSD obsiahnutý v jeho výsledkovej časti.“


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

13. 6. 2024

USD 1,078 0,002
CZK 24,699 0,013
GBP 0,845 0,001
HUF 396,480 1,200
CAD 1,482 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS