Francúzsky minister obchodu Francois Huwaert varoval, že úsilie začať nové kolo globálnych obchodných rokovaní už na sklonku tohto roka zlyhá a navrhuje toto rozhodnutie odložiť až na rok 2002.

Experti tvrdia, že aj tento výrok vyjadruje nervozitu Francúzska z možnosti, že sa o štarte nového kola rozhodne na novembrovej ministerskej schôdzke Svetovej obchodnej organizácie – WTO v Dohe.

Na ďalšiu liberalizáciu svetového obchodu kladie dôraz najmä európsky obchodný komisár Pascal Lamy a americký obchodný zástupca Robert Zoellick, hoci nemá vo všetkých detailoch pripravovanej agendy jednoznačnú podporu Kongresu.

Francúzsky prezident Jacques Chirac nemieni otvoriť otázku liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi produktami pred májovými voľbami v krajine (v roku 2002), pretože nechce „rozhnevať“ francúzskych farmárov.

Premiér Lionel Jospin sa snaží odkladom začiatku nového kola obchodných rokovaní utíšiť antiglobalistických aktivistov a viac podporuje diskusiu o takzvanej Tobinovej dani, ktorá sa vzťahuje na medzinárodné finančné (menové) transakcie.

Minister obchodu Francois Huwaert na sklonku uplynulého týždňa pred svojimi kolegami z krajín Európskej únie síce nedeklaroval otvorenú opozíciu voči novému kolu obchodných rokovaní, uviedol však, že sa veľa nezmenilo od obdobia, kedy členovia WTO zlyhali v snahe dohodnúť sa na rokovacej agende v Seattli v decembri 1999 a na tento istý, alebo podobný vývoj sa musí pripraviť aj EÚ v Dohe.

Huwaert ďalej dodal, že v Dohe nemožno postupovať podľa modelu „všetko alebo nič“, pretože ak sa bude opakovať situácia zo Seattlu, mohlo by dôjsť k poškodeniu európskych záujmov.

Francúzsky minister preto navrhol „prechodné riešenie“, ktoré by umožnilo začiatok nového kola v „priaznivejších podmienkach“.

Tento pesimistický tón ostro kontrastuje s optimizmom, ktorý prezentuje Európska komisia. Jej predstavitelia veľmi frekventovane tvrdia, že medzinárodný konsenzus ohľadne nového kola je stále viac časovo bližší a vecne reálnejší. Obchodný komisár Pascal Lamy odmietol úvahy o akomkoľvek núdzovom pláne v prípade, že rozhovory v Dohe skolabujú.

Avšak nie všetky členské štáty WTO sú nadšené stanoviskami EÚ k poľnohospodárskej problematike a ďalšími požiadavkami v súvislosti s pravidlami obchodu a životným prostredím. Niektorí diplomati tvrdia, že ak sa pozícia Európskej únie v týchto otázkach nezmení, sotva dôjde v Dohe k dohode.

Sporné je najmä to, či má byť súčasťou agendy nového kola obchodných rokovaní záväzok, že sa postupne vylúči export vládou dotovaných poľnohospodárskych produktov. EÚ v tejto záležitosti iba konštatuje, že je „pripravená redukovať dotácie farmárom, ktoré deformujú obchod a zároveň zvýši prístup na vlastný potravinový trh…“

EÚ takisto verí, že Spojené štáty akceptujú požiadavku, aby sa súčasťou agendy stali otázky hospodárskej súťaže a antidumpingová politika, čo však vyvoláva silný odpor v americkom Kongrese.

Zdá sa, že sporných bodov je dosť veľa, a preto nemožno úplne odmietnuť francúzsky pesimizmus, i keď má značne pragmatické (predvolebné) pozadie.