Rio Tinto Group, ktorá je druhou najväčšou ťažobnou spoločnosťou na svete, začne v Queenslande s prevádzkou nových baní pri celkových vstupných nákladoch 425 miliónov austrálskych dolárov (216 miliónov USD). Toto rozhodnutie vyplýva z nedostatku energetických zdrojov v Spojených štátoch, ako aj z faktu, že viaceré kanadské firmy ukončili ťažbu, čím sa opätovne zvýšila cena uhlia na svetových trhoch.

Rio Tinto na Austrálskej burze cenných papierov deklarovalo zámer začať ťažbu už v III. kvartáli 2003, pričom sa ročná produkcia tvrdého uhlia (koksu), ktoré sa spravidla využíva v oceliarňach, odhaduje na 5,5 milióna ton.

Situácia na trhu s uhlím je zložitá a treba ju viedieť vo viacerých súvislostiach.

Dopyt po tejto surovine sa zvýšil vzhľadom na už spomínanú americkú energetickú krízu a čoraz väčšiu potrebu antracitového uhlia, ktoré sa spaľuje v tepelných elektrárňach. Neklesol však ani záujem oceliarní po tvrdom uhlí, ktoré je nevyhnutné pre firmy produkujúce oceľ, čím sa stala situácia na trhu ešte napätejšou.

Ak sa ešte v januári 1999 vykazoval prebytok uhlia a jeho cena klesala, v tomto vývoji došlo začiatkom roka 2001 k výraznému obratu. Benchmarkové ceny sa od 1. apríla 2001 zvýšili o 30%. Tvrdé uhlie sa predáva za vyššie ceny v porovnaní s antracitovým, došlo však k takmer dvojnásobnému zvýšeniu cien aj tejto druhej a menej kvalitnej kategórie uhlia, čo spôsobil enormný dopyt amerických tepelných elektrární a viedol výrobcov koksu k tomu, že ho začali predávať viac do elektrární, a nie do oceliarní, čím sa znížila ponuka uhlia pre tento sektor.

V USA je momentálne cena uhlia najvyššia za ostatných 17 rokov a viac ako polovica americkej elektrickej energie sa vyrába na jeho báze, hoci ide o najviac znečisťujúce fosílne palivo. Existuje tlak, aby boli tepelné elektrárne nahradené turbínami poháňanými prírodným plynom, čo je však možné až v strednodobej perspektíve.

Navyše cena zemného plynu sa v Spojených štátoch dvojnásobila, v niektorých krajinách je drahšia až trojnásobne, čo opätovne „favorizuje“ uhlie. Evidentne najvyšší je dopyt po uhlí najmä v Kalifornii a v ďalších západných štátoch USA, čo pochopiteľne zvyšuje hodnotu akcií najväčších producentov.

Najväčší americký výrobca Peabody Energy Corporation zhodnotil svoje akcie o 21% a v rámci verejného úpisu investori zaplatili za cenné papiere Peabody Energy 420 miliónov dolárov, čo bolo o 99 miliónov USD viac v porovnaní s očakávaniami, ktoré deklaroval majoritný vlastník Peabody – Lehman Brothers Inc.

O zhruba 30% v priebehu uplynulých piatich mesiacov posilnili hodnotu aj akcie austrálskeho M.I.M. Holdings, pretože investori očakávajú narastajúce zisky.

Iná a mierne paradoxná je situácia v Kanade, kde sa v minulých rokoch stávala ťažba špičkového čierneho (tvrdého) uhlia čoraz menej ziskovou, čo sa snažili kompenzovať najmä japonské oceliarne, ktoré však neskôr začali vo väčšom objeme kupovať uhlie, za vyššiu ako trhovú cenu v Austrálii, aby tam podporili vznik nových ťažobných miest. Viaceré bane v Kanade reagovali tým, že utlmili, prípadne úplne zastavili výrobu, naposledy v Quiintette na severovýchode Britskej Kolumbie a v Gregg River v Alberte.

Redukcia ponuky viedla k už spomínanému zvýšeniu cien – najkvalitnejšie čierne uhlie je od 1. apríla 2001 drahšie o 7,5% a menej kvalitné typy sú drahšie až o 30%.

Nie je preto náhoda, že nové ťažobné miesta, ktoré vybuduje Rio Tinto v austrálskom Hail Creek, majú už teraz zabezpečený odber polovice svojej produkcie, ktorý je už vopred zakontrahovaný.

Popri USA sa bude exportovať aj do Ázie a Európy.