Objem zmenkových obchodov predstavoval 288 mil. Sk, pričom objem poskytnutých refinančných úverov dosiahol 1 mld. Sk. Do konca tohto roka pritom Eximbanka predpokladá realizovať zmenkové obchody v objeme 500 mil. Sk. V rámci dnešného stretnutia členov Medzinárodného klubu, ktoré bolo venované systémovým opatreniam vlády na podporu zahraničného obchodu to uviedol viceguvernér Eximbanky Vladimír Kozubík. Ako ďalej uviedol, podpora exportu uskutočňovaná Eximbankou sa v prvom polroku sústreďovala predovšetkým na západnú Európu, kde smerovalo až 44 % celkových zdrojov a na strednú Európu (43 %). Na podporu exportu do východnej Európy poskytla Eximbanka 9 % svojich disponibilných prostriedkov, do USA a Kanady 4 %. Eximbanka prevzala v spomínanom období poistením krátkodobých vývozných rizík riziko vo výške 781 mil. Sk deklarovaného vývozu, čím podporila slovenský export v hodnote takmer 1,3 mld. Sk. V porovnaní s predchádzajúcimi aktivitami Spoločnosti pre poistenie exportu, na ktorej činnosť Eximbanka v oblasti poistenia nadviazala, ide o 51-percentný nárast oproti minulému roku a oproti 1996 o zvýšenie až o 97 %. V oblasti poistenia strednodobých a dlhodobých politických a komerčných rizík prevzala Eximbanka v tomto roku vývozné riziko za 561 mil. Sk. V súčasnosti sú rozpracované prípady poistenia stredno a dlhodobých rizík presahujúcich 13 mld. Sk. Z hľadiska rizikovosti pripadá na krajiny prvej rizikovej skupiny až 57 % celkového objemu poisteného vývozu. Najväčší podiel poistného vývozu sa realizoval pritom do Talianska a ČR, ktorých podiel na celkových poistných aktivitách Eximbanky dosiahli 19 %. Bilančná suma banky predstavuje v súčasnosti 5,2 mld. Sk, pričom uvedená výška aktív nedosahuje predpokladanú úroveň 7 mld. Sk. Túto skutočnosť zdôvodnil viceguvernér tým, že sa banke doteraz nepodarilo získať plánované cudzie zdroje zo zahraničia v objeme 2 mld. Sk. Za prvý polrok vykázala Eximbanka zisk 234 mil. Sk, pričom bol tento výsledok ovplyvnený relatívnou výhodnosťou zhodnocovania dočasne voľných prostriedkov. Ako Kozubík na záver uviedol, za obdobie jedného roka existencie banky sa podarilo vytvoriť finančnú inštitúciu schopnú plniť všetky funkcie vymedzené zákonom o Eximbanke. Priznal však, že počas tohto obdobia sa v praxi ukázali aj niektoré problémové oblasti, ktoré by sa mohli riešiť pripravovanou novelou zákona o Eximbanke. Ide podľa neho predovšetkým o potrebu legislatívneho previazania financovania a poisťovania, doriešenie postavenia vládneho výboru, zvýšenie schvaľovacích kompetencií na jednotlivých úrovniach banky a doriešenie vzťahu k štátnemu rozpočtu v súvislosti s prevzatými zárukami. Novela by mala upravovať aj mechanizmus stanovovania koeficientov bezpečnosti vo vzťahu k fondom banky, ako aj ustanovenia smerujúce k efektívnejšiemu prepojeniu riadiacich a rozhodovacích orgánov banky.