Rozšírenie na 25 clenov prináša so sebou otázky, ktoré môžu byt zodpovedané iba zmenami v súcasnom fungovaní a prioritách Európskej únie (EÚ). Podla britského denníka Guardian medzi tie závažnejšie patria základná reforma spolocnej polnohospodárskej politiky, celkové prehodnotenie regionálnej pomoci v prospech nových clenov a zmeny v európskych politických inštitúciách.

Denník pokracuje, že rozšírenie so sebou prináša nevyhnutnost zavedenia nových foriem flexibility, no niektoré štáty vyvíjajú tlak na posun opacným smerom k väcšiemu centralizmu a uniformite. Európa má za sebou dlhú históriu predstierania, že rozširovanie a prehlbovanie môžu prebiehat súcasne, i ked tomu tak nie je. V súcasnosti by však malo mat rozširovanie prioritu.

Denník Financial Times v komentári k aténskemu summitu EÚ upozornuje na viaceré problémy, ktoré pred úniou stoja. Medzi nimi spomína prekonávanie rozkolu kvôli Iraku, ktorý vyvolal závažné otázky pri snahe o vytvorenie spolocnej zahranicnej a bezpecnostnej politiky. Rovnako rozdielne sú podla denníka aj názory na úlohu EÚ. Je nepravdepodobné, že by Jacques Chirac napriek svojmu novému pragmatizmu pochoval víziu EÚ ako protiváhy moci USA. Vcera pripomenul novým clenom, ktorí podporili v otázke Iraku Washington, potrebu spolocnej disciplíny a solidarity v európskej rodine.

Existuje názor, podla ktorého sa noví clenovia pridajú k Británii, Španielsku a Taliansku do bloku „novej Európy“ volného trhu naklonenej USA. Pravdepodobne to bude ale komplikovanejšie, usudzuje denník. Vcera sa noví clenovia pripojili k iným malým krajinám v nesúhlase s vytvorením funkcie prezidenta EÚ, co podporujú Velká Británia, Francúzsko a Španielsko. Väcšina krajín si však správne želá pokracovanie transatlantického partnerstva. Európska únia, ktorá by sa definovala v protiklade voci Spojeným štátom, nemá budúcnost, uzatvára Financial Times.