Reformy európskych inštitúcií, zvýšenie ich efektívnosti a priblíženie k občanom sa stali hlavnou filozofiou summitu, ktorý sa uskutočnil počas víkendu v kráľovskom paláci Laeken, neďaleko Bruselu.

Existujú nedostatky, ktoré bude musieť EÚ eliminovať – uviedol doslova belgický ministerský predseda Guy Verhofstadt. Predstavitelia „pätnástky“ prijali v tejto súvislosti deklaráciu, na základe ktorej sa vytvorí 105-členné zhromaždenie s cieľom analyzovať existujúce problémy a navrhnúť štrukturálne zmeny.

Prezidentom zhromaždenia sa stane bývalý francúzsky prezident Valery Giscard d´Estaing a viceprezidentami budú dvaja bývalí premiéri – taliansky Giuliano Amato a belgický Jean-Luc Dehaene.

Nový orgán začne fungovať v marci 2002 a pracovať má 15 mesiacov. Na jeho činnosti sa budú podieľať aj kandidátske krajiny na členstvo v EÚ, Turecko bude mať štatút pozorovateľa.

Deklarácia zo summitu ďalej hovorí, že únia stojí na križovatke, zrejme je v rozhodujúcom štádiu svojej existencie, čo súvisí aj s tým, že sa pripravuje na prijatie nových desiatich členov do roku 2004 a zároveň chce hrať väčšiu úlohu vo svetových záležitostiach.

Viaceré fundamentálne otázky sa budú na pôde 105-členného zhromaždenia konzultovať s predstaviteľmi občianskej spoločnosti. Budú zahŕňať aj také kardinálne problémy, akými sú napríklad možný spätný presun časti kompetencií z európskych inštitúcií na národné vlády, prípadne prijatie európskej ústavy, čo však prichádza do úvahy až v dlhodobejšom časovom horizonte.

Konkrétne závery prerokuje medzivládna konferencia, ktorá príjme definitívny model štrukturálnych reforiem EÚ.

Summit EÚ v Laekene sa tiež rozhodol :

– prispieť ozbrojenými silami v celkovom počte 4 000 mužov na stabilizačné jednotky Organizácie spojených národov v Afganistane

– naliehať na Izrael, aby pokračoval v kontaktoch s Jásirom Arafatom a palestínskymi úradmi

– vytvoriť európske sily rýchleho nasadenia, ktoré budú pripravené operatívne reagovať na prípadné krízové udalosti

– vymenovať desať krajín, ktoré sa do roku 2004 stanú členmi EÚ. Ide o Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Rumunsko a Bulharsko by sa mali stať takisto členmi EÚ, nie však skôr ako v roku 2007.

– vyzvať Rusko na viac koordinovanú spoluprácu v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu

Laekenský summit neprijal rozhodnutie o umiestnení nových agentúr, akou je napríklad Úrad pre potravinovú bezpečnosť – FSA. O tejto otázke sa horúčkovito rokovalo, no kandidátmi na hostiteľskú krajinu pre FSA je stále Taliansko, ale aj Fínsko.

K záverečnému rozhodnutiu má dôjsť začiatkom budúceho roka.

Z návrhu dokumentu summitu v Laekene sa vypustila pod tlakom Veľkej Británie aj pasáž, v ktorej sa vyzývajú Spojené štáty, aby nerozšírili vojnu proti terorizmu mimo afganské hranice.

Najvyšší predstavitelia „pätnástky“ sa nedohodli ani na detailoch spolupráce EÚ a NATO pri logistickej podpore síl rýchleho nasadenia, voči ktorej malo silné námietky Grécko.

Grécka vláda sa totiž obáva, že Turecko ako členský štát Severoatlantickej aliancie by mohlo vzhľadom na očakávaný prístup do inštitúcií zameraných na vojenské plánovanie a komunikáciu získať príliš „veľkú váhu“ aj v záležitostiach EÚ, hoci nie je jej členom.

Samotné sily rýchleho nasadenia majú byť operačne zamerané iba na humanitárne misie menšieho rozsahu a podľa belgického premiéra Verhofstadta potrvá ešte týždne, ba mesiace, kým sa podarí odstrániť vážnejšie prekážky a názorové rozdiely pri ich definovaní a reálnom vytvorení.