Úderom polnoci z 31. decembra 2001 na 1. januára 2002 sa v dvanástich krajinách eurozóny paralelne oslavoval nielen Nový rok, ale aj „príchod“ novej spoločnej meny.

Od najjužnejších gréckych ostrovov až po Severný polárny kruh vítali obyvatelia „svoje“ euro búrlivými ováciami, ohňostrojmi a v mnohých prípadoch aj extravagantnými oslavami.

Paradoxne k vôbec prvému nákupu v euromene došlo na malom francúzskom ostrovčeku Reunion v Indickom oceáne, kde si jeden z jeho obyvateľov kúpil kilogram čínskych sliviek…

Faktom je, že vyše 300 miliónov občanov eurozóny sa vzdalo svojej pôvodnej meny, hoci v niektorých krajinách bude „stará“ mena platiť ešte do konca februára.

Po búrlivých silvestrovských oslavách sa včera ráno ponáhľali zástupy ľudí k bankomatom, aby získali prvé eurobankovky.

V mnohých prípadoch boli ich reakcie zmiešané – „bankovky vyzerajú akoby neskutočne, sú dosť malé a majú nezvyčajné farby, dokonca ani ich vôňa nepripomína peniaze….“, citovala agentúra BBC vyjadrenie jedného z návštevníkov Amsterdamu Kierana O´Briena.

Distribúcia viac ako 6 miliárd nových bankoviek a 40 miliárd mincí nebola jednoduchá a v mnohých prípadoch vyvolávala „zlé sny“, najmä z hľadiska logistického i bezpečnostného.

Zavedenie novej meny sa napriek tomu uskutočnilo hladko a iba s ojedinelými dôkazmi o falšovaní peňazí. Nenaplnili sa ani obavy o extrémnom raste cien v maloobchodnej sieti, ktoré sa často deklarovali ešte pred zavedením eura. Predchádzalo mu vydávanie takzvaných „štartovacích balíčkov“ v celkovom počte 150 miliónov kusov. Ich akceptovanie bolo dôkazom, že novú menu prijímajú občania E-12 bez väčších psychologických zábran.

Prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg priznal, že počiatočné problémy boli aj budú, postupne sa však eliminujú.

Duisenberg ďalej zdôraznil, že zavedenie euromeny predstavuje začiatok novej éry a vyzval zvyšné členské štáty Európskej únie – Dánsko, Švédsko a Veľkú Britániu, aby „prišli a pripojili sa k nám a k novej mene“.

Vážnejším testom však bude už dnešný, teda prvý pracovný deň v roku 2002. Parciálne problémy môže vyvolať aj štrajk vo francúzskych bankách, ktorý je naplánovaný na dnes.

Napriek tomu však predseda Európskej komisie Romano Prodi označil „E-Day“ za „osobitný a veľký deň pre celý európsky kontinent“…

Na „euro-oslavách“ vo Viedni kúpil Prodi pre svoju manželku kyticu kvetov, ktorú zaplatil už v novej mene, ktorá bola – podľa jeho slov – pred niekoľkými rokmi iba snom, no dnes je realitou.

Predstavitelia EÚ vyjadrili nádej, že euro posilní ekonomickú a politickú spoluprácu v celej eurozóne a povedie aj k zvýšeniu externej hodnoty novej meny.

V pondelok (31.12. 2001) posilnilo euro na medzinárodných devízových trhoch a dosiahlo dvojročné maximum voči japonskému jenu. Jeho hodnota sa zvýšila o 1% aj vo vzťahu k americkému doláru a uzatvárala na 0,89 USD/EUR, čo je však stále o 25% menej v porovnaní s obdobím pred troma rokmi.

Vzhľadom na geografickú polohu boli Grécko a Fínsko prvými krajinami, ktoré uvítali euro – ešte o jednu hodinu skôr pred svojimi susedmi v rámci E-12.

Prvým „európskym zákazníkom“ bol fínsky minister financií Sauli Niinisto, ktorý si za 88 centov kúpil šálku kávy…

Výmenné eurokurzy platné po 1.1. 2002

Rakúsky šiling	13,76
Belgický frank	40,3399
Holandský gulden	2,20371
Fínska marka	5,94573
Francúzsky frank	6,55957
Nemecká marka	1,95583
Grécka drachma	340,75
Írsky punt	0,787564
Talianska líra	1936,27
Portugalské escudo	200,482
Španielska peseta	166,386
Luxemburský frank	40,3399