ČLÁNOK




Ekonomiku SR by výraznejšie ovplyvnila až dlhá vojna
21. marca 2003

Dopad vojny v Iraku na slovenskú ekonomiku by podla analytikov nemal byt velmi výrazný. Vojna totiž podla analytika Slovenskej sporitelne Juraja Kotiana priamo neohrozuje prevádzku hlavných podnikov v krajine a nevyžaduje také bezpecnostné opatrenia, ktoré by znižovali produkciu. Export Slovenska pritom smeruje prevažne do Európskej únie (EÚ) a krajín Visegrádskej štvorky. „Kedže ide o vývoz v rámci kontinentu, nemal by byt ochromený ani kvôli bezpecnostným opatreniam na letiskách,“ skonštatoval.

Vojna v Iraku sa môže v prvom rade odrazit na cenách ropy na svetových trhoch. Tie postupne rástli a nedávno v dôsledku ocakávaní krátkeho scenára vojny a rýchleho amerického vítazstva klesli až k štvrtrocným minimám. Analytici však upozornili na to, že vývoj cien ropy sa môže zvrátit a jeho cena prudko stúpnut. „To by sa podpísalo pod vývoj svetového hospodárstva,“ skonštatoval analytik CSOB Marek Gábriš. Spomalenie ekonomického rastu krajín EÚ podla neho môže ovplyvnit aj slovenský hospodársky cyklus napriek tomu, že císla zo zaciatku roka naznacujú rezistentnost voci vývoju v únii. „Je to dôsledok väcšieho prílevu priamych zahranicných investícií v posledných rokoch, ako aj rozširovania kapacít a nových produktových radov,“ vysvetlil.

Pod vývoj výkonnosti slovenskej ekonomiky by sa podla analytikov UniCredito Italiano mohol podpísat až dlhší, nákladnejší scenár vojny, ktorý by mohol výraznejšie spomalit ekonomický rast o 0,3 percentuálne body. Zníženie dynamiky rastu exportu v kombinácii s rastúcim podielom ropy na importe by pritom napriek ciastocnej neutralizácii v dôsledku oslabenia dolára mohol viest k zníženiu cistého exportu. Analytici UniCredito Italiano ocakávajú v prípade dlhšej vojny rast hrubého domáceho produktu Slovenska (HDP) na úrovni 3,4 %, pokial by však bola vojna rýchla, mala by byt dynamika rastu 3,7 %.

Zmeny v cenách ropy, ktorá spolu s plynom tvorí 12 % dovozu, sa odrazia aj na spotrebitelských cenách. Do cien benzínu by sa však podla Kotiana mali premietnut v menšej miere. „Ceny pohonných hmôt totiž z velkej casti tvoria spotrebné dane a ostatné náklady, ktoré nie sú viazané na cenu ropy,“ povedal Kotian. Ak by podla neho stúpla cena ropy na 60 USD za barel, cena benzínu by stúpla o 10 až 12 korún. „Okamžitý dopad na infláciu by tak predstavoval 1 až 1,5 % a bola by 9 %,“ dodal. Podla analytika UniBanky Viliama Pätoprstého by mala inflácia v prípade krátkej vojny predstavovat 8,5 %, v prípade jej dlhšieho variantu pripúšta 9,2 %.

Rýchla vojna by podla analytikov UniCredito Italiano nemala mat vplyv ani na úroven úrokových sadzieb na Slovensku. V prípade horšieho scenára by však inflacné cielenie spolu s oslabovaním meny mohlo zhoršit vyhliadky na znižovanie referencných sadzieb.

Trh zatial pocíta s rýchlym ukoncením vojny. George W. Bush však vo svojom prejave uviedol, že vojna môže byt dlhšia a zložitejšia ako niektorí predpovedali. Dlhá vojna by sa však mohla podpísat pod vývoj ekonomiky Slovenska výraznejšie. Mohol by sa totiž znížit prílev zahranicných investícií, klesnút zahranicný dopyt v dôsledku coho by sa oslaboval export a rast HDP.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 9. 2020

USD 1,183 0,004
CZK 26,727 0,020
GBP 0,913 0,002
HUF 360,780 0,380
CAD 1,560 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS