ČLÁNOK




Ekonomický rast nabral rýchlost
12. apríla 2003

Slovenská ekonomika minulý rok príjemne prekvapila. Vysoký rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 4,4 percenta nás opät posunul trochu bližšie k Európskej únii. Jej pätnást clenských štátov totiž dosiahlo v roku 2000 zvýšenie HDP len o necelé percento. Rast slovenskej ekonomiky v minulom roku prekonal ocakávania domácich i zahranicných odborníkov. Prevýšil aj predpoklady trhu, pricom potvrdil nepretržitú akceleráciu hospodárstva.

Národná banka Slovenska (NBS) odhadovala rast HDP v rozmedzí 3,5 až 3,8 percenta, Hospodárska komisia OSN pre Európu o 4 percentá. Najbližšie k skutocnému rastu slovenskej ekonomiky bol odhad OECD, ktorý ocakával 4,3-percentný rast slovenského HDP.

Pozitívny je fakt, že Slovensko vlani v raste ekonomiky jednoznacne prekonalo ostatné krajiny Vise-grádskej štvorky. Trh a odborníkov prekvapil najmä 5,4-percentný nárast hospodárstva vo štvrtom kvartáli 2002, co je najviac za posledné štyri roky.

Slovenský HDP po prvý raz v histórii prekrocil v minulom roku bilión korún, presne 1,0736 bilióna Sk. Súkromný sektor vytvoril 88,9 percenta HDP, co je 5,2 percenta viac ako v roku 2001.

Analytik Poštovej banky Michal Džacovský hovorí, že rast HDP jednoznacne tahala konecná spotreba. Na celkovej tvorbe HDP sa podielala 80 percentami. „Jej vplyv na HDP bol taký výrazný, že ak by ostatné zložky zostali nezmenené, aj tak by celkový HDP za posledný štvrtrok 2002 vzrástol o 3,25 percenta.“ Analyticku Slovenskej ratingovej agentúry Katarínu Kohútikovú najviac prekvapila konecná spotreba domácností (nárast o 5,3 %), podporovaná vysokým rastom reálnych miezd. Analytik Ludovej banky Mário Blašcák konštatuje, že rast konecnej spotreby podmienil rozvoj bankových služieb a spotrebných úverov, pricom sa pravdepodobne prejavili aj ocakávania zmeny sadzieb spotrebných daní.

Za pozitívum analytici považujú fakt, že rast HDP na konci roku 2002 netahala spotreba vlády SR. Tvorba hrubého kapitálu vzrástla o takmer 21 percent, co sa naposledy stalo v tretom štvrtroku 2001.

Napriek týmto pozitívam dosahuje HDP na jedného obyvatela na Slovensku zatial iba polovicu priemeru krajín združených v Európskej únii. Podla ekonomického analytika Slavie Capital Pavla Ondrisku bude trvat jednu generáciu, kým Slovensko dosiahne vo výške HDP na obyvatela priemer Európskej únie.

Neopodstatnený pesimizmus

Ekonómi sú v predpovediach vývoja hospodárskeho rastu SR na tento rok opatrní. V dôsledku januárových ekonomických opatrení ocakávajú spomalenie hospodárskeho rastu. Analytik CSOB Marek Gábriš si myslí, že v roku 2003 sa prejavia opatrenia vlády SR v oblasti verejných financií

a deregulácie cien energií. „Opraty ekonomického vývoja by preto mali pevne uchopit zahranicný dopyt a investície.“ Podla K. Kohútikovej rozhodujúca bude v tomto roku dynamika zahranicného dopytu, ktorá by mohla podržat primeraný rast HDP.

Zrýchlujúci sa pohyb ekonomiky pocítili aj obcania. Priemerné platy totiž v minulom roku vzrástli

o 5,8 percenta a prevýšili 13 500 Sk mesacne. Kedže platy rástli rýchlejšie ako ceny v obchodoch, Slováci viac spotrebovali. Viac tovaru si priniesli aj z európskeho zahranicia, najmä z krajín EÚ, kde bol podobný cenový vývoj ako na Slovensku. Pri nákupoch sa uplatnila silnejúca slovenská koruna. Aj preto si Slovák mohol v krajinách európskej menovej únie kúpit v roku 2002 o 7,8 percenta viac než rok predtým.

Napriek tomu však Slováci podliehajú skepse. Prieskumy Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomiku a sociálne reformy (INEKO) ukazujú, že ekonomickú realitu hodnotia Slováci už tradicne horšie oproti reálnemu stavu. Napriek ocividnému zlepšeniu svoje príjmy v roku 2002 posudzovali v porovnaní s rokom 2001 o štyri percentá nižšie. Podobne skreslene vnímajú minulorocnú infláciu aj ceskí obcania. Spotrebitelské ceny v CR v minulom roku vzrástli len o 0,6 percenta, odhad obcanov však bol o 6,4 percenta vyšší než skutocnost.

Rastie HDP na obyvatela

Analytika M.E.S.A. 10 Karola Morvaya teší zrýchlenie ekonomického rastu Slovenska. Pripomína, že HDP na obyvatela stúpol zo 49 percent v roku 2001 na 51 percent priemernej výkonnosti krajín OECD v roku 2002. Dôležitý impulz v tomto smere prišiel aj vdaka posilneniu domácej meny. Zvyšujúci sa reálny rast slovenskej ekonomiky a zhodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny k americkému doláru spôsobilo takmer pätnástpercentné zvýšenie hodnoty slovenského HDP na obyvatela vyjadrenej v USD. Kým v roku 2001 predstavoval HDP na obyvatela 3 793 USD, v roku 2002 to už bolo 4 354 USD. „Ide o výrazné zlepšenie, najmä v porovnaní so stagnáciou na úrovni 3 600 – 4 000 USD na obyvatela v období rokov 1996 – 2001,“ konštatuje K. Morvay.

V minulom roku sa priaznivo vyvíjala aj parita kúpnej sily. Hodnota HDP na obyvatela vo vyjadrení parity kúpnej sily stúpla na 12 642 USD. Oproti roku 2001 je to pätapolpercentný nárast.

Celkový hrubý zahranicný dlh Slovenska dosiahol ku koncu minulého roka podla predbežných údajov 13,188 mld. USD. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 1,018 mld. USD. Na zvýšení zahranicného dlhu SR v roku 2002 sa 45 percentami podielali kurzové rozdiely vyplývajúce z pohybu krížového výmenného kurzu EUR k USD. Euro sa totiž v decembri minulého roka zhodnotilo o 4,9 percenta.

Celkový krátkodobý zahranicný dlh ku koncu decembra dosiahol 4,237 mil. USD, co predstavuje oproti novembru nárast o 500,4 mil. USD. Na tomto zvýšení sa podielali najmä krátkodobé pasíva komercných bánk, ktoré stúpli o 309,5 mil. USD na 1,290 mld. USD. Krátkodobé pasíva podnikatelských subjektov sa zvýšili o 202,1 mil. USD na 2,947 mld. USD.

Podiel celkového hrubého zahranicného dlhu na obyvatela SR dosiahol ku koncu decembra 2 452 USD, pricom na konci roku 2001 bol 2 095 USD. Podiel celkového krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahranicnom dlhu SR oproti novembru vzrástol o 1,42 percentuálneho bodu a ku koncu decembra dosiahol 32,12 percenta. Za všeobecne akceptovatelnú hranicu považujú odborníci hodnotu 30 percent.

Priaznivejší vývoj

Deficit zahranicného obchodu dosiahol vo februári tohto roku 3,313 mld. Sk. Podla informácií Štatistického úradu SR Slovensko priviezlo tovar za 60,225 mld. Sk, co bolo medzirocne viac o 11,9 percenta. Zvýšila sa aj dynamika rastu vývozu (o 19,8 %), ked slovenskí producenti vyviezli tovar za 56,913 mld. Sk. Pasívne saldo zahranicného obchodu za prvé dva mesiace v roku 2003 tvorilo 4,143 mld. Sk, pricom sa v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2002 znížilo o 7,9 mld. Sk.

So zlepšujúcim sa vývojom zahranicného obchodu Slovenska je spokojný aj guvernér NBS Marián Jusko. Na konferencii centrálnych bánk v Prahe vyhlásil, že

v prípade udržania priaznivého vývoja zahranicného obchodu a ekonomických trendov by mohla slovenská koruna pokracovat v posilnovaní. Nešpecifikoval však, aké velké posilnovanie slovenskej meny je NBS ochotná akceptovat. Dal však jasne najavo, že dalšie prírastky koruny musia vychádzat z dlhodobého zlepšovania ekonomických indikátorov, teda nielen zo zahranicného obchodu, ale aj zo znižovania inflácie, nezamestnanosti, produktivity práce a dalších ukazovatelov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

29. 9. 2020

USD 1,170 0,003
CZK 27,148 0,015
GBP 0,910 0,005
HUF 365,700 1,580
CAD 1,566 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS