Viaceré ekonomické dáta majú v eurozóne čoraz dramatickejšie dimenzie. PMI (purchasing managers´ index), ktorý odzrkadľuje ekonomické aktivity vo výrobných odvetviach sa v júli znížil už štvrtý po sebe nasledujúci mesiac a momentálne je na najnižšej úrovni od decembra 1998.

Podobný ekonomický pesimizmus sa šíri v Spojených štátoch a Veľkej Británii, čo dáva zapravdu tým, ktorí dlhodobejšie tvrdili, že Európe sa nepodarí uniknúť pred globálnym ekonomickým spomalením.

V USA sa tempo poklesu vo výrobných aktivitách v júli opäť zvýraznilo, čo odporuje nádejám, že priemyselné odvetvia by mohli počas leta zaznamenať bod obratu.

Americký index NAPM (National Association of Purchasing Management), ktorý je obdobou európskeho PMI, vykázal v júli hodnotu výrobných aktivít na úrovni 43,6 bodu, pričom v júni sa nachádzal v pásme 44,7 bodu. Dodajme, že akýkoľvek číselný údaj pod horizontom 50 bodov signalizuje útlm výrobných aktivít, čo sa v Spojených štátoch momentálne vysvetľuje najmä stále silným výmenným kurzom dolára, stagnáciou v technologickom sektore a celkovou globálnou ekonomickou ochabnutosťou.

Rast HDP v USA dosiahol v druhom kvartáli 0,7%, hoci predbežné analýzy hovorili o 0,9%. Takýto vývoj sa relevantne spája s poklesom investícií o 13,6%, čo je najväčší prepad od roku 1982 a zároveň -podľa analytikov – aj hlavná „brzda“ ekonomického rastu.

Pripojme ešte prehľad Konfederácie britského priemyslu – CBI, v ktorom sa akcentuje rast objemu maloobchodného predaja – v júli totiž dosiahol najvyššiu dynamiku počas tohto roka, no celkové aktivity vo výrobných odvetviach klesajú, znižuje sa počet objednávok i stav zamestnanosti.

Je teda čoraz evidentnejšie, že kontinuálny pokles nezamestnanosti sa takisto stáva v rámci E-12, ale aj celej EÚ, minulosťou. Podľa oficiálnych údajov bola júnová priemerná miera nezamestnanosti v eurozóne na hladine 8,3%, čo je približne rovnaká hodnota ako v máji. Na ilustráciu možno doložiť napríklad údaje oficiálnej francúzskej štatistickej agentúry INSEE, ktorá konštatuje, že v júni vzrástla nezamestnanosť v krajine na 8,8% (v máji 8,7%). Francúzske ministerstvo práce tento nárast údajne „mierne bagatelizuje“, no experti zameraní na privátne firmy tvrdia, že sústavný štvorročný pokles nezamestnanosti z niekdajšej úrovne 12,5%, sa definitívne skončil a dodávajú, že zraniteľnosť trhu práce treba jednoznačne vidieť v kontexte prudkého spomalenia medzinárodnej ekonomiky.

Nezamestnanosť v USA dosiahla v júni najvyššiu hodnotu za ostatné tri roky – 4,6% a hoci ide o relatívne stále veľmi miernu hodnotu, agentúra Bloomberg definuje hlavné riziko v tom, že trend poklesu zamestnanosti trvá už tri po sebe nasledujúce mesiace.

Rôzne ukazovatele z USA a Európy sú v každom prípade dôkazom, že na oboch stranách Atlantiku dochádza k synchronizácii ekonomického spomalenia, čo inými slovami znamená aj to, že ubezpečenia spred niekoľkých mesiacov ohľadne „ekonomickej autonómnosti“, ba dokonca „izolovanosti“ Európy od Ameriky boli iba ilúziou. Tieto ubezpečenia boli možno účelové a vari aj vážne mienené, no v každom prípade sa stali akýmsi sebaklamom.

Ešte v marci 2001 prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg tvrdil, že neexistujú presvedčujúce signály, ktoré by predznamenávali, že ekonomické spomalenie v USA bude mať signifikantné a trvalejšie vedľajšie účinky na euro a eurozónu.

Duisenberg tiež dodal, že Európa je v prevažnej miere závislá na domácom dopyte a tak sa stáva značne izolovanou…

Tieto tvrdenia však ekonomická prax vyvrátila – hovorí sa vo včera publikovanej analýze Citigroup, čo je dané najmä tým, že sa stabilne zachovávajú kľúčové transatlantické ekonomické väzby, hlavne obchod, priame a portfóliové investície.

Ak politici chcú posilniť svoju dôveryhodnosť nadmieru optimistickými výrokmi o „autonómnosti“ Európy a jej ekonomiky, potom dosahujú úplne opačný efekt a je vôbec sporné, či im hráči na trhu v minulosti verili, respektíve, či im veria dnes.

Dôveryhodnejší bol zrejme aprílový výrok amerického ministra financií Paula O´Neilla, ktorý bol „zmätený“ výrokmi predstaviteľov nášho kontinentu o „imúnnosti“ európskych ekonomík.

Jasne tým naznačil nezmyselnosť ekonomického izolacionizmu v akejkoľvek podobe.