ČLÁNOK


,

Ekonomické aspekty odvetného amerického útoku
26. septembra 2001

Renomovaný nemecký ekonóm, profesor Hans-Werner Sinn, podčiarkoval na prednáškach na mníchovskej univerzite, že ekonomika je v podstate veľmi ľahká vec: „Treba len porozumieť, čo vlastne je a ako funguje ponuka a dopyt, ktoré faktory podmieňujú vznik a udržiavanie rovnovážneho stavu medzi nimi. Keď toto pochopíte, potom nebudete mať pri štúdiu nijaké problémy, vyriešite teoreticky každú spletitú situáciu.“, prízvukoval študentom dnešný prezident národohospodárskeho ifo-inštitútu so sídlom v Mníchove.

Pridržiavajúc sa rady profesora Sinna je pohľad na súčasný a možný budúci stav pomerne jednoduchý: Spojené štáty sa nachádzali pred teroristickým útokom v stave hospodárskej stagnácie. Hrubý domáci produkt (to jest súčet všetkých ekonomických aktivít amerických ekonomických subjektov) nerástol. Nosným pilierom, udržiavajúcim ekonomiku Spojených štátov ako-tak nad vodou a zabraňujúcim skĺznutiu do hospodárskej recesie (čiže klesajúcemu HDP v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch), bola súkromná spotreba. Ľudia totiž napriek zachmúrenej konjunkturálnej oblohe naďalej kupovali konzumné predmety. Vyrovnávali tak prepad podnikových investičných výdavkov, ktoré sú druhou súčasťou celospolečenského dopytu. Teda: Dopyt po spotrebných produktoch bol taký veľký, že podniky nemuseli priveľmi znižovať výrobu a prepúšťať zamestnancov. Hlavnou príčinou nepretržitého konzumného sklonu bola pevná dôvera Amerčianov v lepšiu budúcnosť, v skoré ozdravenie najsilnejšej svetovej ekonomiky, trpiacej pod (vtedy sa nazdávajúc, že dočasnou) dýchavičnosťou, nádej, že akciové kurzy začnú onedlho stúpať.

Teroristický úrok na World Trade Center a Pentagon má – okrem iného – za následok všeobecný strach. U občanov a podnikov prevláda tieseň z budúcnosti. Takáto neistota je doslova a do písmena pieskom do súkolia konjunkturálneho motora. Obyvatelia radšej ukladajú peniaze do banky, vyčkávajú s kúpou nového auta, chladničky, televízora. Privátny konzum sa znižuje. Firmy môžu naň reagovať dvoma spôsobmi: Buď znížia ceny ponúkaného tovaru; keď tieto dokonca klesnú pod výrobné náklady musia redovať produkciu a prepúšťať zamestnancov. Alebo zachovajú doterajšie ceny, znížia ihneď počet pracovníkov a spomalia výrobné aktivity. V kocke: Zmenšený dopyt má za následok pokles ponuky; rovnovážny (súkromno-spotrebný) stav je nižší než v minulosti. Podobne sa správajú podniky: okrešú investičné zámery, lebo nevedia, aké budú vládnuť podnikateľské podmienky. Aj tu rovnovážny stav medzi dopytom po investičných statkoch a ponukou výrobcov strojov a zariadení na nižšej úrovni, ako pred týmto tragickým „externým šokom“. Výsledkom je hospodárska recesia, pokles HDP, základého ekonomického orientačného ukazovateľa, súčtu všetkých ekonomických aktivít na príslušnom území.

Na psychologické súvislosti odvetného útoku musia prihliadať aj americký prezident George W. Bush a jeho hlavní poradcovia. Alfou a omegou znovuobnovenia ekonomického rastu je totiž vzostup spotreby a investícií, teda rastúci dopyt po konzumných výrobkoch a zvýšenie ich produkcie, ako aj zvýšenie dopytu po investičných statkoch a rozmach ich výroby. Spotrebný dopyt a ponuka sa potom stretnú vo vyššom rovnovážnom stave, podobne investičný dopyt a ponuka. Následne budeme svedkami väčšieho HDP, naštartovania konjunkturálneho motora. K zvýšeniu konzumu a investičných aktivít dôjde, pravda, iba vtedy, keď občania a podniky nebudú mať obavy z budúcnosti, keď hodia cez plece dnešnú skepsu. Konkrétne: Z ekonomického pohľadu by bolo ideálne, keby odvetný útok Spojených štátov bol krátky a účinný – a keby naveky vykynožil teroristické korene. Najhoršie by bolo, keby spotrebitelia a investori získali pocit, že (z toho či onoho dôvodu), že washingtonskí predstavitelia nezvolili správnu taktiku a stratégiu, že dávkovanie politicky múdrych a vojensky správnych opatrení nie je v poriadku, že v tejto mimoriadne citlivej zmesi čosi neštimuje.

Americká ústredná banka si už splnila svoju „povinnosť“: Znížila úrokovú mieru, aby podporila sklon spotrebiteľov kupovať dlhodobý tovar za menší úver, ako aj podniky brať si nižšie zúročiteľný kredit na investičné účely. Teraz sú na ťahu washingtonskí politici: Od ich odvetného útoku nezávisí iba budúca globálna politická situácia, ale aj stav ekonomiky nielen v Spojených štátoch, ale na celom svete.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,341 0,020
GBP 0,840 0,003
HUF 391,900 2,050
CAD 1,483 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS