Národná banka Slovenska (NBS) zdôrazňuje, že vývoj štruktúry hrubého domáceho produktu (HDP) v prvom kvartáli zatiaľ nenaznačuje zmierňovanie rizík budúceho ekonomického a menového vývoja, ktoré pretrvávajú predovšetkým v oblasti schodku verejných financií a bežného účtu platobnej bilancie.

Predbežné údaje o vývoji HDP za prvý štvrťrok tohto roka podľa NBS naznačujú pokračovanie pomerne dynamického rastu ovplyvneného výlučne domácim dopytom. „V porovnaní s predchádzajúcim obdobím však zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky konečnej spotreby domácností a verejnej správy, pričom investičný dopyt poklesol,“ píše NBS vo svojej správe. Dodáva, že dosiahnuté tempo rastu reálnej ekonomiky bolo v súlade s očakávaniami NBS vyjadrenými v Aktualizovanom menovom programe, avšak v nepriaznivejšej štruktúre. Banková rada (BR) NBS preto vo štvrtok rozhodla ponechať svoje kľúčové úrokové sadzby na nezmenenej úrovni, limitnú sadzbu pre štandardný repotender na 8,25 %, jednodňovú sterilizačnú sadzbu na 6,5 % a jednodňovú refinančnú sadzbu na 9,5 %.

Centrálna banka očakáva v júni ďalší mierny pokles medziročnej miery celkovej a jadrovej inflácie. V druhom polroku sa však podľa centrálnej banky tento trend pod vplyvom nízkych cien potravín a pohonných hmôt v rovnakom období minulého roka zmení. BR vo štvrtok schválila Situačnú správu o menovom vývoji v SR za máj 2002. Ako sa píše v správe, v súlade s očakávaniami NBS pokračovala v máji klesajúca tendencia medziročnej miery tak celkovej ako aj jadrovej inflácie. „Vývoj spotrebiteľských cien naďalej charakterizovala absencia výraznejších dopytových ako aj nákladových inflačných tlakov, pričom májové znehodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru sa nepremietlo do cenového vývoja,“ hovorí centrálna banka. Celková i jadrová inflácia sa tak aj naďalej nachádzali v dolnej polovici pásma predpokladaného Aktualizovaným menovým programom a doterajší vývoj výmenného kurzu by tak podľa NBS nemal byť impulzom na odchýlenie vývoja spotrebiteľských cien z tohto intervalu.

BR schválila aj Zhodnotenie zahraničnej zadlženosti SR a plnenia dlhovej služby v roku 2001. Zahraničnú zadlženosť v roku 2001 možno podľa centrálnej banky považovať za primeranú a stabilizovanú, čo je preukázateľné aj pomerovými ukazovateľmi merajúcimi zahraničný dlh, napríklad k exportu, hrubému domácemu produktu alebo devízovým rezervám. „K určitému nárastu v porovnaní s rokom 2000 došlo u podielu krátkodobého zahraničného zadlženia na celkovom hrubom zahraničnom zadlžení, avšak ani v roku 2001 tento podiel nepresiahol akceptovateľnú hranicu a je pod úrovňou 30 %,“ vysvetľuje NBS. Dodáva, že v ďalšom období je želateľné, aby sa pri financovaní verejných potrieb uprednostňovali domáce zdroje pred zahraničnými.