Ekonomická bublina a jej pozadie
Dešifrovanie príčin vzniku bubliny a etáp jej vývoja zostáva nezodpovedanou hádankou ekonomickej teórie
V súvislosti s udalosťami na finančných trhoch na svete sa často spomína slovo bublina. Ako vznikajú a správajú sa bubliny nie je vždy známe. Ekonomická bublina sa niekedy označuje slovnými spojeniami špekulatívna bublina, trhová bublina, cenová bublina alebo finančná bublina. Kedy vzniká? Vzniká vtedy keď sa obchoduje s veľkým množstvom tovarov, teda aj finančných aktív, ktorých ceny sa podstatne odlišujú od reálnych cien. V čase bubliny je mimoriadny dopyt po určitom tovare. V dôsledku toho jeho cena podstatne rastie, čo ďalej vyvoláva ďalší rast dopytu. Dešifrovanie príčin vzniku bubliny a etáp jej vývoja zostáva nezodpovedanou hádankou ekonomickej teórie.
Existujú hypotézy posudzujúce vznik ekonomických bublín ako dôsledok neurčitosti skutočnej hodnoty, dôsledok špekulácií, alebo situácie obmedzenej racionality. Nedávno sa v ekonomickej teórii objavila hypotéza, že bubliny vznikajú aj v dôsledku cenového kartelu, ale aj v dôsledku inštitucionalizácie trhu s kapitálom. Pre každú zo spomínaných hypotéz súvisiacich so vznikom bubliny existuje aj antihypotéza. Pretože na reálnom trhu je ťažké zistiť reálnu cenu tovaru, existencia bubliny sa zisťuje takpovediac post factum, teda po náhlom poklese cien. Tento pád sa označuje ako spľasnutie bubliny. Aj rast, aj prasknutie bubliny sú príkladmi spätnej väzby s kladným výsledkom, na rozdiel od regulácie spojenej s negatívnou spätnou väzbou, ktorá si vynucuje rovnovážnu cenu v prípade normálnych trhových podmienok. Ceny v čase ekonomickej bubliny majú veľmi chaotické výkyvy a nedajú sa určovať len ako výsledok dopytu a ponuky.
Ekonomické bubliny sú celkove pre ekonomiku škodlivé, pretože vedú k neoptimálnej distribúcii a výdavkom zdrojov. Okrem toho pád, ktorý nasleduje za ekonomickou bublinou môže zničiť veľmi veľké množstvo kapitálu a vyvolať dlho trvajúci pokles v reálnej ekonomike. Dlhé obdobie bezrizikových ziskov môže vyvolať dlhé obdobie poklesu, ako to bolo napríklad v čase Veľkej depresie v tridsiatych rokoch a počas deväťdesiatych rokov v Japonsku po boome cien nehnuteľností. Dôsledky spľasnutia bubliny môžu nielen priviesť k spustnutiu ekonomiky, ale môžu nájsť aj odozvu za hranicami ekonomiky.
Existuje ešte jeden aspekt ekonomických bublín. Je to ich vzájomné pôsobenie s tradíciou výdavkov a spotreby. Účastníci trhu s nadhodnotenými aktívami majú tendenciu míňať viac, pretože sa cítia bohatšími. Príkladom toho efektu je nadhodnocovania je vývoj cien nehnuteľností v USA, Austrálii, Španielsku a Veľkej Británii.
Keď bublina praskne, majitelia nadhodnotených aktív zvyčajne pociťujú to, že schudobneli a majú sklony maximálne zmenšiť svoje výdavky, čo vedie k spomaleniu ekonomického rastu, a čo je ešte horšie k prehĺbeniu krízy.
Znamená to, že úlohou centrálnej banky by malo byť sledovanie adekvátnosti ohodnotenia aktív a prijatia takých opatrení, ktoré by zmenšili špekulatívne aktivity. Týmto opatrením býva zvyčajne zdraženie požičiavania peňazí, teda zvýšenie základnej úrokovej miery.
0,001
0,014
