ČLÁNOK




ECB dospela k obratu vo svojej doterajšej úrokovej politike
26. marca 2001

Základná úroková sadzba sa zníži prinajmenšom o 0,25%, čo má byť reakcia na evidentné spomaľovanie tempa rastu svetovej ekonomiky a má k nej dôjsť už tento štvrtok, no najneskôr 11. apríla, kedy bude ďalšie zasadanie Bankovej rady ECB. Na takýto signál sa čakalo dlho, pretože Európska centrálna banka nemenila úrokové sadzby od októbra 2000 a stále ich ponechávala na hladine 4,75%. V najaktuálnejšej štúdii Credit Suisse First Boston sa dokonca uvažuje o znížení o 0,50%, čo sa naposledy stalo v apríli 1999.

V pozadí tohto obratu je viac faktorov, pričom treba dodať, že v niektorých úvahách európskych politických a bankových kruhov sa totiž hovorilo, že ECB zvolí vyčkávaciu taktiku – zistí, či je recesia v USA definitívna a jej vplyv na eurozónu signifikantný. V praxi to malo znamenať, že úrokové sadzby sa nebudú znižovať skôr ako v máji.

Toto všetko sa zásadne zmenilo počas víkendu, kedy kľúčové osobnosti ECB – Otmar Issing a Jean-Claude Trichet, ktorý je zároveň guvernérom Banque de France zásadne „modifikovali tón“. Zhodli sa totiž, že zhoršené podmienky vo fungovaní svetovej ekonomiky sa priamo premietnu aj do perspektívy rastu eurozóny.

K takémuto vyhláseniu došlo napriek tomu, že na štokholmskom summite EÚ sa Európa často označovala za „hlavnú zónu stability a rastu na celom svete“ (Lionel Jospin, francúzsky ministerský predseda) a za „ekonomicky bezpečný prístav rozvinutého sveta, čo skôr alebo neskôr budú akceptovať aj finančné trhy“ (Pedro Solbes, európsky komisár pre ekonomické a menové záležitosti).

ECB pritom bola jedinou svetovou centrálnou bankou, ktorá počas tohto roka neznížila úrokové sadzby, čo trhy hodnotili ako „neprimeranú zdržanlivosť, ktorá môže byť prekážkou rastu v eurozóne“.

Najviac postihnuté v tomto smere už bolo Nemecko, ktorého ekonomický rast sa na sklonku uplynulého roka vlastne zastavil.

Signál o znížení úrokových sadzieb

mierne posilnilo euro (zhruba o jeden americký cent). V závere minulotýždňového obchodovania došlo k oživeniu aj na akciových trhoch.

Ak dnes hovoríme o určitom obrate v úrokovej politike ECB, potom treba zdôrazniť, že Európska centrálna banka nikdy doteraz „nekopírovala“ zmeny v úrokových sadzbách, ktoré deklaroval Fed alebo iné významné centrálne banky. Vychádzala z argumentu, že inflácia v eurozóne je stále nad cieľovou hodnotou 2%, ktorú oficiálne definovala ECB. Jean-Claude Trichet však vyhlásil, čo je opäť určitý obrat, ale aj prekvapenie, že inflácia bola predmetom obáv pred mesiacom alebo dvoma, no dnes už inflačné tlaky netreba neúmerne preceňovať. Hlavný ekonóm ECB Otmar Issing vidí kľúčový problém v limitovanej šanci na robustnejší ekonomický rast eurozóny, čo je dané spomalením rastu v USA. Medzinárodné hospodárske prostredie sa výrazne zhoršilo. Svetová ekonomika, osobitne americká a japonská, sa nachádzajú v zlej situácii, čo znamená, že prognózy rastu v eurozóne bude treba revidovať – povedal doslova Issing.

Ešte pred mesiacom však prezident ECB Wim Duisenberg predpovedal rekordný rast, ktorý mal v eurozóne dosiahnuť hranicu zhruba troch percent. Issing ale najnovšie hovoril maximálne o 2-2,5%-nom raste. V každom prípade teda dochádza k zmenám v odhade ekonomického rastu, ktorý má byť i tak vyšší v porovnaní s USA a Japonskom.

K jeho dosiahnutiu sú však nevyhnutné zmeny v úrokovej politike Európskej centrálnej banky.

Tá prvá sa očakáva už tento štvrtok.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

25. 9. 2020

USD 1,163 0,001
CZK 27,107 0,092
GBP 0,913 0,001
HUF 363,160 1,290
CAD 1,556 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS