V prvých mesiacoch tohto roka bude vývoj inflácie podľa Národnej banky Slovenska (NBS) charakterizovať výraznejšie medziročné zníženie jej dynamiky v súvislosti s nižším rozsahom administratívnych zásahov do cenovej hladiny. Priamy vplyv na index spotrebiteľských cien bude vyplývať zo zvýšenia maximálnej ceny tepelnej energie pre obyvateľstvo v januári o 7 %, a to v súvislosti so zvýšením cien zemného plynu pre výrobnú sféru, čo môže predstavovať sekundárny vplyv na ceny spotrebiteľov. Súčasne bola zvýšená spotrebná daň z cigariet a tabaku, s čím súvisí predpokladaný dopad na infláciu vo výške 0,4 percentuálneho bodu. Po rokovaní Bankovej rady NBS o tom informoval hovorca NBS Ján Onda.

NBS očakáva, že v priebehu prvého polroka by celková inflácia mohla poklesnúť pod 4 %. Centrálna banka pritom ani v roku 2002 nepredpokladá výraznejší vplyv dopytových faktorov na vývoj jadrovej inflácie. Aj naďalej by mal pretrvávať tlmiaci efekt vysokej nezamestnanosti a konkurenčného prostredia v maloobchode. Vzhľadom na očakávaný pokles domácich nákladových faktorov NBS očakáva pokles jadrovej inflácie v prvom polroku pod 3 %.

Podľa centrálnej banky sa spotrebiteľské ceny v decembri medzimesačne mierne zvýšili, čo ovplyvnilo najmä zvýšenie cien potravín a regulovaných cien v oblasti povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Tlmiaco na vývoj spotrebiteľských cien naopak pôsobili aj naďalej ceny pohonných látok. Medziročná miera tak celkovej ako aj jadrovej inflácie sa v decembri v súlade s očakávaniami NBS znížila mierne pod dolnú hranicu intervalov konkretizovaného menového programu. Tento vývoj výrazne ovplyvnili ceny pohonných látok, ktoré v priebehu roka poklesli o viac ako 20 %. „Cenový vývoj počas celého roka určovalo predovšetkým pôsobenie administratívnych a ponukových faktorov, pričom z hľadiska dopytu nedochádzalo k výraznejšiemu vplyvu na spotrebiteľské ceny,“ konštatuje sa v správe NBS.