ČLÁNOK




Duálny systém výmenného kurzu pesa a amerického dolára môže byť ďalšou pohromou pre argentínsku ekonomiku
11. januára 2002

Včera sa malo obnoviť obchodovanie na argentínskom devízovom trhu, ktoré sa však opäť suspendovalo.

Ide o ďalší dôkaz, že kontroverzný duálny systém výmenného kurzu pesa a USD vyvoláva podstatne viac neistôt, a nie avizovanú menovú stabilitu.

Analytici poznamenávajú, že vláda totálne zlyhala pri objasnení nového výmenného mechanizmu, nedeklarovala svoje predstavy, ako má tento mechanizmus fungovať, čo po opätovnom otvorení devízového trhu môže vyvolať extrémny inflačný tlak.

Nedostatok informácií zo strany argentínskej vlády vyvoláva ďalšie špekulácie, ktoré sú od devalvácie pesa čoraz výraznejšie, ale aj protichodnejšie, čím zároveň narastá nervozita investorov.

Dôvera k novému systému, ktorý časť odborníkov označuje ako „fatálne chybný“ sa prejavuje aj v tom, že argentínska centrálna banka ešte v utorok na 24 hodín odložila obchodovanie na devízovom trhu a včera postupovala podobným spôsobom.

Možno polemizovať, či je sústavný odklad „testu“ devalvovaného pesa na devízovom trhu rozumnou stratégiou, v každom prípade však dokresľuje riziká spojené s tým, že duálny systém výmenného kurzu pesa a amerického dolára môže byť ďalšou pohromou pre

argentínsku ekonomiku.

Problém spočíva v tom, že kurz peso-dolár v pomere 1,4:1 je stanovený pre zahraničné transakcie, avšak argentínski občania, ktorí chcú kúpiť USD musia akceptovať „plávajúci“ výmenný kurz.

Tento model sleduje, aby bol argentínsky export viac konkurencieschopný a aby sa ceny dovážaných tovarov nezvyšovali tempom, ktoré vyvolá inflačnú špirálu.

Časť exportérov devalváciu uvítalo, pretože očakávajú zvýšenia predaja na zahraničných trhoch.

Devalvácia je z tohto pohľadu nadmieru pozitívna, tvrdí Jose Zuccardi, prezident spoločnosti La Agricola, ktorá vyváža víno do 20 krajín sveta.

Experti sa však obávajú nesprávnej fakturácie dovezených i vyvážaných tovarov, čím nový systém stane dlhodobejšie neudržateľným.

Argentínska vláda by opäť musela devalvovať peso, čím sa naplno prejavia inflačné tlaky. Zvýšenie cien vyvolá enormný nárast inflácie a argentínska mena sa bude ďalej znehodnocovať, konštatuje vo svojej analýze ING Barings.

Devalvácia už vyvolala v početných prípadoch rast maloobchodných cien.

Ďalším problémom je navrhovaná daň z exportu ropy, ktorá má dosiahnuť 25-30% a získané zdroje sa majú použiť ako finančná kompenzácia bankám, aby mohli realizovať vynútenú konverziu dolára a pesa v pomere 1:1 pri pôžičkách a hypotekárnych úveroch fyzických osôb až do výšky 100 000 USD. Tento krok Duhaldeho vlády spochybňujú nielen investori, ale aj zahraničné firmy, najmä ropné spoločnosti.

Argentínska vláda ich totiž požiadala o „príspevok“ vo výške 1,2 miliardy dolárov s cieľom aspoň čiastočne doplniť štátnu pokladnicu.

Uvedená suma má byť určitou alternatívou k spomínanej robustnej dani z exportu ropy, ktorá by sa mala pohybovať až na úrovni 25-30%. Takáto jednorázová platba by umožnila vláde okamžite získať finančné zdroje bez toho, aby musela čakať na pravidelne sa opakujúci, mesačný výber daní. Zároveň je údajne aj „menším zlom“ pre ropné spoločnosti, najmä pre španielsku Repsol-YPF, americkú Pan American Energy a argentínsku Perez Companc, ktoré sa až 80% podieľajú na ťažbe ropy v Argentíne.

Analytici odhadujú, že nová daň z exportu by zaťažila v priebehu budúcich piatich rokov petrolejársky sektor horentnou sumou 3,5-5 miliárd USD.

Repsol však investoval v Argentíne 17 miliárd dolárov a rozhodnutie vlády považuje za neprimerane tvrdé. Vedenie firmy vo vyhlásení zdôraznilo, že utlmí činnosť niektorých vrtných zariadení a zásadne prehodnotí svoj investičný plán v objeme 7 miliárd USD, ak argentínsky prezident Eduardo Duhalde definitívne presadí novú exportnú daň.

Prevádzkový riaditeľ Repsolu Ramon Blanco rokoval o tejto delikátnej otázke v Buenos Aires, no vo včerajšom vydaní denníka Financial Times odmietol komentovať akékoľvek detaily rozhovorov. I tak sa očakáva, že argentínska vláda bude aj naďalej presadzovať model – buď jednorázový

príspevok, alebo exportná daň. Repsol, Pan American Energy a Perez Companc sú pripravené rokovať o finančnom príspevku argentínskej vláde, avšak maximálne do úrovne 900 miliónov dolárov.

Repsol-YPF patrí medzi najviac postihnuté spoločnosti, ktoré decimuje argentínska kríza. Jej akcie počas tohto týždňa poklesli o 13% v súvislosti s devalváciou pesa a mimoriadnymi ekonomickými opatreniami, ktorých súčasťou je aj neúmerne vysoká sadzba dane z exportu ropy.

Naposledy sa akcie Repsolu obchodovali na hladine 13,70 eur/akcia, čo je najnižšia úroveň od novembra 1998. Táto dominantná španielska ropná a plynárenská skupina realizuje až 70% ťažby ropy a získava 45% svojich príjmov práve v Argentíne, v súčasnosti je však extrémne zadĺžená, pretože za YPF zaplatila v roku 1999 15 miliárd dolárov. Celkové zadĺženie Repsolu predstavuje 20 miliárd eur, čo je v podstate ekvivalent jej majetku. Poklesla aj hodnota firemných obligácií, pretože agentúra Moody´s Investors Service znížila rating Repsolu už dva razy v priebehu ostatných troch týždňov.

Americká investičná banka Merrill Lynch odhaduje, že exportná daň by Repsol zaťažila v roku 2002 čiastkou 500 miliónov USD.

Ak sa utlmia aktivity významných zahraničných firiem na argentínskom trhu, najnovším príkladom je Repsol, potom by sa „nová“ Duhaldeho politika stala krajne kontraproduktívna. Ešte viac by prehĺbila ekonomickú krízu, zvýšila politická riziká a oddialila ozdravenie hospodárstva, konštatuje vo svojej štúdii Credit Suisse First Boston.

Najnovšie náznaky o zvýšení limitu na výber vkladov z bánk z doterajších 1 000 na 1 500 USD, ktoré tlmočil námestník ministra hospodárstva Jorge Todesca nie sú systémovým opatrením, ale skôr majú zabrániť „útokom“ na argentínske banky a odvrátiť sociálne nepokoje, ktoré viedli k pádu dvoch dočasných argentínskych vlád.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS