ČLÁNOK




Druhý dych pre Kovohuty
30. augusta 2002

Krompašský hutnícky podnik má už najhoršie obdobie za sebou. Po dvoch bankrotoch, reštrukturalizácii a revitalizácii svitá fabrike na lepšie časy. Vedenie Kovohút, a. s., totiž podpísalo v prvej polovici júla kúpno-predajnú zmluvu s rakúskym mediarskym koncernom Montanwerke Brixlegg. Od luxemburskej spoločnosti Capitalue S. A., ktorá vlani zvýšila základné imanie a doteraz pôsobila ako finančný investor v Kovohutách, kúpili dvojtretinový balík akcií. Cena za predaj bude známa až po uzatvorení transakcie, ktoré sa očakáva po schválení Protimonopolným úradom SR aj Rakúska. Reštrukturalizáciu a výber strategického partnera riadila finančná spoločnosť Slávia Capital, a. s., o. c. p., Bratislava.

Pokus o oživenie vyšiel

Kovohuty, a. s., Krompachy sprivatizovala ešte Mečiarova vláda v marci 1994. Podnikanie privatizérov však priviedlo fabriku po niekoľkých rokoch do bankrotu. Nebyť exministra Ľudovíta Černáka a jeho firmy Sitno Holding, a. s., Kremnica, ktorou vstúpil do zbankrotovaných Kovohút, a. s., Krompachy, spoločnosť pravdepodobne zanikne. História „nových“ Kovohút sa datuje od septembra roku 2000. Cieľom Ľ. Černáka bolo oživenie produkcie medeného drôtu a vedľajších produktov na majetku prenajatom od správcu konkurznej podstaty „starých“ Kovohút. Spoločnosť zamestnala prvých sto ľudí, dnes ich v nej pracuje 430. V regióne s vyše 20-percentnou nezamestnanosťou patrí k významným zamestnávateľom.

Vývoj spoločnosti v dôsledku problémov s financovaním však nenapredoval do tej miery, ako akcionári očakávali. Na jar minulého roku stál manažment krompašského podniku pred rozhodnutím ako ďalej. Budúcnosť videli v silnom strategickom partnerovi. Finančné poradenstvo zverili Slávii Capital, známej najmä z privatizácie Slovenských telekomunikácií a poradenstva pri kúpe Transpetrolu pre ropnú spoločnosť Yukos. „V Kovohutách sme najskôr stabilizovali spoločnosť. Prevádzkový kapitál sme vyriešili cez finančného investora. Až potom bol na rade výber strategického partnera,“ hovorí Martin Kabát zo Slávie Capital.

Financovanie cez akcie

Získanie potrebného kapitálu však nebolo ani zďaleka jednoduché. Bankové úvery nepostačovali. Vstup Capitalue S. A. si žiadal zvýšenie základného imania o 60 mil. Sk na 90 mil. Sk. „Od začiatku sme vedeli, že nejde o strategického partnera. Spoločnosť Capitalue však bola vhodnou na preklenutie času do predaja fabriky, “ upresňuje M. Kabát. Slávia Capital sprostredkovala Kovohutám celkove 115 mil. Sk do prevádzkového kapitálu. Nový kapitál umožnil vedeniu spoločnosti v októbri 2001 odkúpiť od konkurzného správcu všetok majetok potrebný k produkcii. Reštrukturalizácia podniku bola v prvej fáze zavŕšená. Na rade bol jeho predaj.

Podmienky hry

Univerzálny model pre reštrukturalizáciu alebo nájdenie strategického partnera nejestvuje. „Každý projekt je niečím charakteristický. Vždy sa učíme niečo nové. Preto nemôžeme hovoriť o štandardnej procedúre,“ tvrdí M. Kabát. Úlohou poradcu je dobre počúvať klienta a navrhnúť mu riešenia šité na mieru. „Predaj podniku je finálnou etapou, pred ktorou zdolávame množstvo problémov, či už právnych, finančných alebo prevádzkových. Rozhodujúcimi sú najmä peniaze a čas. Ak je dôležitejšie časové hľadisko, pracujeme pod tlakom, čo sa môže prejaviť aj na cene. V prípade, že je k dispozícii väčší časový priestor na celú transakciu, ako aj viac záujemcov zo strany potenciálnych investorov, máme viac času na vyjednávanie a dosiahnutie čo najlepších zmluvných a finančných podmienok pre predávajúcich akcionárov. V každom prípade sa však poradcovia vždy usilujú o dobrý výsledok. Pritom platí pravidlo – s rastom ceny rastie aj ich odmena.“

Pri predaji sú rozhodujúce kritériá. V Kovohutách nimi boli cena a záujem minoritných akcionárov zachovať svoj akcionársky podiel v podniku, pokračovať vo výrobe a ďalšom rozvoji podniku, čím sa prirodzene zvyšuje hodnota podniku. Svojich podielov sa nemienili vzdať. Menšinových vlastníkov zastupoval najmä Ľ. Černák, ktorý prostredníctvom Sitno Holdingu vlastní 17 percent akcií Kovohút. Ďalšími minoritnými akcionármi sú Hubertus, s. r. o., Gerlachov a Kobal-Trade, s. r. o., Olomouc. Obaja majú po 8,33 % účastín. V zmluve je však zároveň zakotvená opcia, že môžu požiadať strategického investora o odkúpenie svojich akcií neskôr.

Hĺbková previerka

Slávia Capital vykonala v Kovohutách najskôr previerku, aby mala dostatok podkladových informácií na ich ohodnotenie. Vypracovala informačné memorandum, v ktorom detailne popísala celý podnik. Nasledovala firemná prezentácia, ktorá má byť pútavá a výstižná. „Celkove sme oslovili 22 spoločností z deviatich krajín. V „hre“ boli spolupracujúce aj konkurenčné firmy. Rozhodovala regionálna príslušnosť, veľkosť, referencie a predchádzajúce skúsenosti s Kovohutami,“ vysvetľuje šéf investičného bankovníctva Slávie Capital Viktor Levkanič. Okruh potenciálnych investorov sa postupne zužoval.

K hodnoteniu sa dostali kupujúci. Prostredníctvom due diligence procesu získali o spoločnosti ešte viac informácií. Keď ich zaujala, podali finančnému sprostredkovateľovi cenové ponuky a obchodný zámer. „Keďže išlo o jednokolový tender, vo finálnom rokovaní uspela firma Montanwerke Brixlegg pre komplexne najvyváženejšiu ponuku,“ dodáva M. Kabát.

Ako ďalej?

História rakúskej spoločnosti siaha až do 15. storočia. Je treťou najväčšou kovohutou v západnej Európe. Svoju pozíciu si chce kúpou Kovohút upevniť. Ročne vyprodukuje okolo 55-tisíc katód a 120-tisíc ton rôznych zlievarenských profilov. Zaoberá sa tiež spracovaním ušľachtilých kovov, ako sú striebro, zlato, paládium a platina. Zameriava sa na výrobu medených výrobkov zo šrotu. V jej sortimente však chýba medený drôt pre elektrotechnický priemysel, čo jej vykompenzuje práve Krompašská huta. Výrobu z rudy alebo z medených koncentrátov, na ktorú sa v Krompachoch rozostavala výrobňa, však väčšinový majiteľ nepovažuje za efektívnu a nechce ju ďalej rozvíjať. Podľa predsedu Predstavenstva Montanwerke Brixlegg Petra Müllera momentálne nie je výhodné vyrábať meď z koncentrátov. Dôvodom je nákladný dovoz z ázijských alebo juhoamerických štátov. Okrem toho je výroba náročná aj z ekologického hľadiska.

Brixlegg má zrejme ako jediná európska firma zmluvu s Ruskom o dovoze druhotných surovín, a to aj napriek ruským reštrikčným opatreniam voči vývozu šrotu. Kovohuty Krompachy by tak pravdepodobne mohli dodávať výrobky aj na ruský trh. V súčasnosti produkujú 22-tisíc ton predpätého medeného drôtu ročne. Rakúsky investor s lepším financovaním predpokladá plné využitie 33-tisícovej kapacity. V budúcnosti plánuje rozšírenie výroby na 40-tisíc ton ročne v závislosti od dostatku šrotu ako vstupnej suroviny.

Šesť krokov hľadania strategického partnera:

1. Hĺbková previerka a ocenenie podniku poradcom.

2. Informačné memorandum.

3. Marketing.

4. Hĺbková previerka potenciálnymi kupujúcimi.

5. Ponuky a výber z nich podľa stanovených kritérií.

6. Rokovania s preferenčným kupujúcim.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

17. 5. 2024

USD 1,084 0,002
CZK 24,722 0,013
GBP 0,857 0,002
HUF 387,600 1,420
CAD 1,478 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS