ČLÁNOK


,

Dow Jones Industrial Average a jeho výpovedná hodnota pre burziánov
29. mája 2001

Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) zaznamenal v poslednom čase pomerne priaznivý vývoj. Zatiaľ čo 22. marca dosiahol smutné vyvrcholenie dovtedajšieho negatívneho vývoja, keď spadol na 9 389 bodov, následne sa vyšvihol 21. mája cez 11 338 bodov. V piatok 24. mája síce klesol tesne nad hranicu 11 000 bodov, podľa mnohých pozorovateľov amerického burzového diania išlo, pravda, iba o technickú reakciu, viac-menej logickú po takom skvelom výkone – veď za čosi vyše 2 mesiace stúpol o približne 20 percent.

Nemálo burzových analytikov však varuje pred priveľkým fixovaním sa na tento index. Odborníci na parkete konštatujú, že priaznivý vývin Dow Jones Industrial Average neodráža súčasný celkový (neveľmi pozitívny) vývoj na celom americkom akciovom trhu. Dôvod pre ich výstrahu je pomerne jednoduchý a do veľkej miery pochopiteľný: Kurzová explózia posledných dní je do veľkej miery výsledkom nedokonalosti zisťovania výšky a zastaralosti zloženia Dow Jones Industrial Average: Na jednej strane je výpočet jeho hodnoty absolútne zastaralý, na strane druhej sú v ňom technologické spoločností v menšine, neprimeranej ich reálnemu postaveniu v americkej ekonomike.

Konkrétne: Moderné akciové indexy sa medzičasom takmer bez výnimky vyratúvajú prostredníctvom váženého priemeru. Jazýčkom na váhach je pritom kapitalizácia príslušného podniku, teda počet jeho voľne obchodovateľných účastín prenásobený ich kurzom. Dow Jones Industrial Average sa ale vypočítava presne tak, ako pri jeho vzniku pred vyše sto rokmi. Vtedy si ekonomický novinár Charles Dow zobral dvanásť najväčších amerických gigantov, zrátal dovedna ich kurzy a predelil tento súčet počtom firiem, teda dvanástimi. Medzičasom vzrástol síce počet spoločností v indexe na 30, metóda výpočtu jeho hodnoty – aritmetický priemer – sa však nezmenila. Okrem toho sa zmenil iba takzvaný „deliteľ“, ktorý upravuje reálny kurz akcií o dividendy a ďalšie faktory.

V jednoduchosti je – samozrejme – krása, priveľká jednoduchosť pri výpočte burzových ukazovateľev je, pravda, nezriedka obmedzujúcim faktorom ich výpovednej hodnoty.

Povedané číslami: Deliteľ má v súčasnosti hodnotu 0,15369402. To znamená, že keď sa kurz jedného podniku z Dow Jones Industrial Average zvýši / klesne o 1 dolár, potom sa index zvýši / klesne o 6,5 boda. Tento spôsob výpočtu výšky Dow Jones Industrial Average má nasledujúce dôsledky: Jedna účastina koncernu Minnesota Mining & Manufacturing (3M) má hodnotu približne 120 dolárov, jedna akcia čipového giganta Intel iba okolo 30 dolárov. Keď sa však 3M percentuálne (nie absolútne) zvýši o 1%, potom to má na Dow Jones Industrial Average štyrikrát väčší dopad ako zmena Intelu o 1%. Pritom trhová kapitalizácia Intelu je s 200 miliardami dolárov štyrikrát väčšia ako 3M… Inak vyjadrené, ak by Intel spravil teraz konkurz, klesol by Dow Jones Industrial Average o necelých 200 bodov, teda o menej ako 2 percentá. Ak by sa v tomto indexe brala do úvahy aj trhová kapitalizácia, potom by v tomto našom teoretickom prípade okamžitého konkurzu Intelu klesol Dow Jones Industrial Average o 5 percent.

Dalším bodom kritiky je nedostatočný počet info-technologických spoločností v Dow Jones Industrial Average. Z 30 vybraných koncernov patria iba štyri do technologického sektora: Microsoft, Intel, IBM a Hewlett-Packard; teda niečo vyše 13 percent. V burzovom barometri Standard & Poor´s 500 (indexe 500 najväčších amerických akciových spoločností) je zahrnutých 100 info-technologických firiem, teda 20 percent z celkového počtu všetkých podnikov v tomto dôležitom burzovom ukazovateli. A kurz týchto 100 kľúčových technologických účastín klesol v priemere o 13 percent. Štyri „novoekonomické“ koncerny z Dow Jones Industrial Average patria k výnimkám na info-technologickom parkete: Zatiaľ čo Intel a Hewlett-Packard sa v súčasnosti potácajú okolo kurzu zo začiatku kalendárneho roka, Microsoft a IBM zaznamenali tento rok fenomenálny rast hodnoty účastín; Microsoft o vyše 50 percent, IBM o viac ako 30%. Takže, nedostatočný a nereprezentatívny počet podnikov „novej ekonomiky“ v Dow Jones Industrial Average má v týchto dňoch do veľkej miery „na svedomí“ leví podiel na náraste tohto indexu – napriek neodškrieteľnému faktu, že absolútna väčšina info-technologických akcií nezaznamenala takýto skvelý vývoj ako spomínaní dvaja matadori globálnej, digitálnej éry. Veď dominantný barometer „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index vyše 5500 info-technologických spoločností) sa ešte stále nedostal nad úroveň, ktorú mal začiaktom tohto kalendárneho roka.

Tak či onak, pre širokú verejnosť je Dow Jones Industrial Average napriek všetkým nedokonalostiam najznámejším a pre svoju jednoduchosť a známosť najrozšírenejším ukazovateľom vývinu na Wall Street. Obchodníci na parkete ho síce berú do úvahy, omnoho viac sa však orientujú podľa vývoja iných indexov, najmä Standard & Poor´s 500, ktorý zahŕňa približne tri štvrtiny celého amerického akciového trhu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 9. 2020

USD 1,165 0,005
CZK 27,015 0,050
GBP 0,912 0,007
HUF 364,450 0,560
CAD 1,560 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS