Odkladanie reformy dôchodkového systému nie je ničím iným ako strkaním hlavy do piesku. O tom, že tu je problém vie každý. Od dôchodcov žijúcich z mizerných dôchodkov až po ľudí v produktívnom veku platiacich niekoľko tisíc korún mesačne bez istoty toho, že dostanú neskôr aspoň toľko ako súčasný dôchodcovia.

Dobrou správou je, že nie len problém je známy, známe je i riešenie. Slovensko určite nie je prvou krajinou, ktorá podstúpi reformu dôchodkového systému. Nie je potrebné vymýšľať vlastné riešenia a hľadať tretie cesty – koniec koncov po skúsenosti s tými predošlými tretími cestami by sme už mohli vedieť, že sú cestou do pekla. Problémom samozrejme je, že reforma dôchodkového systému je otázkou veľkých peňazí. Svojim spôsobom tých najväčších.

Racionálna reforma dôchodkového systému si vyžaduje niekoľko nevyhnutných predpokladov, kľúčové sú však dva. Tým prvým sú zdroje z privatizácie, tým druhým je kvalitná legislatíva. Prvý predpoklad je nesplniteľný bez politikov schopných vzdať sa rýchlych náplastí a plátania dier v objeme rádovo desiatok miliárd korún. Druhý predpoklad je iba ťažko realizovateľný v prostredí, presiaknutom klientelizmom a neschopnosťou, dôsledkom ktorého sú účelové a nekvalitné zákony.

Ideálne by bolo, keby sa reforma dôchodkového systému dala kúpiť ako balík – niečo ako keď kúpite nový software do firmy takpovediac na kľúč, s kompletnou inštaláciou, vyladením a zaškolením ako i s garantovaným servisom. Takýto nákup by však zrejme bol realizovaný tendrom a časy, keď slovo tender znamenalo proces hľadania obecne najvýhodnejšej ponuky sú už dávno preč.

Problémom je, že času a v neposlednom rade i zdrojov na rozbehnutie reformy je málo. Nemáme čas čakať so zavádzaním reformy niekoľko rokov a rovnako každé ďalšie premrhané zdroje získané z privatizácie môžu a budú v konečnom súčte chýbať. Reforma dôchodkového systému bude svojim rozsahom a časovým dopadom presahovať nielen horizont štvorročného volebného obdobia. A jej príprava si bude vyžadovať myslenie presahujúce tento horizont, za ktorým sa pre politikov končí svet.

Pesimistovi sa samozrejme zdá, že opäť to bude i tak iba zmena k horšiemu, optimista však môže namietať že veci sa hýbu, hoci pomaly, dopredu. Reforma dôchodkového systému je určite problémom, ktorý by mal byť medializovaný a prejsť verejnou diskusiou minimálne v takej miere, ako to bolo u reformy verejnej správy. Treba len dúfať že tento krát bude výsledok presvedčivejší.