ČLÁNOK




Do roku 2006 deficit bežného účtu na úrovni 4,8 % HDP
22. mája 2003

Deficit bežného účtu platobnej bilancie Slovenska by mal podľa strednodobého finančného rámca vypracovanom ministerstvom financií (MF) do roku 2006 klesnúť na 4,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2005 by pritom ešte mal byť 5,3 % HDP a budúci rok 5,8 % HDP. V tomto roku očakáva ministerstvo schodok na bežnom účte na úrovni 7,4 % HDP.

Deficit zahraničného obchodu, ktorý tvorí najväčšiu zložku záporného salda bežného účtu, by mal vplyvom oživenia globálnej ekonomiky a primeraného rastu domáceho dopytu do roku 2006 klesnúť na 5,5 % HDP. V tomto roku ho MF odhaduje na 8,1 % HDP. Najväčšie zlepšenie pritom očakáva budúci rok, keď by sa mal schodok obchodnej bilancie na HDP podieľať 6,5 percentami.

V nadväznosti na štrukturálne reformy by sa v najbližších rokoch mali vytvoriť podmienky pre postupné zvyšovanie tempa rastu ekonomiky a v roku 2006 by mohol rast HDP dosiahnuť 4,7 % po raste ekonomiky o 4,4 % v roku 2005. Rast HDP by mal pritom v rokoch 2003 až 2006 viac stimulovať zahraničný dopyt a tvorba fixného kapitálu ako konečná spotreba. Spotreba verejnej správy bude pritom pravdepodobne najpomalšie rastúcou zložkou HDP. Súkromná spotreba by mala rásť mierne nižším tempom ako HDP, pričom stimulovať by ju mal najmä rast miezd neprevyšujúci rast produktivity práce a mierny rast zamestnanosti.

Do roku 2006 by mala podľa MF inflácia klesnúť na 3,0 %, čo by zodpovedalo Maastrichtským kritériám pre vstup krajiny do Európskej menovej únie. V tomto roku by však ešte mala v dôsledku razantnejších úprav regulovaných cien a úprav v nepriamych daniach dosiahnuť 8,4 %. Budúci rok by sa mala navyše pod vplyvom očakávaného vyrovnávania cien potravín v čase predpokladaného vstupu SR do EÚ z titulu uplatnenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky dosiahnuť 7,5 %.

Ak sa bude podiel deficitu verejných financií postupne znižovať tak, aby neprekračoval 3 % a naďalej bude pokračovať relatívne vysoký prílev priamych zahraničných investícií, nemala by sa hrubá zahraničná zadlženosť výraznejšie zvyšovať. Do roku 2006 by sa tak mali vytvoriť podmienky aj pre postupné znižovanie úrokových sadzieb a pre relatívne stabilný vývoj výmenného kurzu v súlade s Maastrichtskými kritériami.

Mierne zlepšenie situácie MF očakáva aj na trhu práce. Rast reálnych miezd by nemal prevýšť rast produktivity práce. Citlivosť trhu práce na zvyšovanie rastu ekonomiky je stále relatívne nízka, a to najmä v dôsledku negatívneho vplyvu reštrukturalizácie podnikov a reformy verejnej správy a s tým súvisiaceho uvoľňovania pracovných síl, ale i v dôsledku demografického vývoja, nízkej mobility pracovnej sily a jej nevhodnej kvalifikačnej štruktúry. Miera nezamestnanosti sa tak bude znižovať len postupne a naďalej bude zotrvávať na relatívne vysokej dvojcifernej úrovni.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 9. 2020

USD 1,179 0,005
CZK 26,980 0,253
GBP 0,916 0,003
HUF 363,080 2,300
CAD 1,560 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS