Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) by mohol deficit na bežnom účte platobnej bilancie Slovenska klesnúť do roku 2006 na 4,7 %, resp. 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). MMF totiž v najnovšej Správe o Slovensku predpovedá vývoj deficitu na bežnom účte podľa dvoch scenárov. Prvý scenár uvažuje s fiškálnymi opatreniami vo výške 0,75 % HDP v roku 2002 a viac ako 2 % HDP v roku 2003. Druhý scenár s uvedenými skutočnosťami nepočíta.

V prípade potvrdenia prvého scenára očakáva MMF pre rok 2002 deficit na bežnom účte 8,5 % HDP po vlaňajšej úrovni 8,6 %, pričom v roku 2003 by mal poklesnúť na 7,2 %, v roku 2004 na 6,3 %, v roku 2005 na 5,4 % a v roku 2006 na 4,7 %. Podľa druhého scenára sa po vlaňajšom deficite 8,6 % očakáva v roku 2002 deficit na bežnom účte 8,8 %, v roku 2003 na úrovni 8,5 %, o rok neskôr 7,5 %, v roku 2005 na úrovni 6,5 % a o rok neskôr 5,8 %. Celkový dlh krajiny by mal klesnúť z úrovne 55,8 % HDP v roku 2001 na tohtoročných 53,4 % HDP a na 34 % HDP v roku 2006 podľa prvého scenára a na 43,8 % v roku 2006 podľa druhého scenára.

MMF upozorňuje, že Slovensko malo v rokoch 2001 a 2002 výrazne vyšší deficit na bežnom účte ako ČR, Poľsko, Maďarsko a Slovinsko. Ostatným krajinám regiónu sa podarilo držať deficit vo všeobecnosti pod hranicou 5 % HDP. Kým za obdobie 2001 – 2002 vykázala SR deficit na bežnom účte 8,6 % HDP, priemerný deficit v piatich vyspelých krajinách strednej Európy s výnimkou SR predstavoval iba 3,2 % HDP.

Vysoký externý deficit SR viedol k zosilneniu makroekonomických rizík a môže si vyžiadať úpravy v ekonomickej politike s cieľom vyriešiť problém nerovnováhy. V nasledujúcom období by mal však deficit začať klesať, pretože Slovensko začína pociťovať priaznivé exportné výsledky reštrukturalizácie priemyslu. Napriek tomu budú však podľa MMF potrebné úpravy v hospodárskej politike, aby sa deficit dostal na prijateľnejšie úrovne.

Zo strednodobého hľadiska predpovedá MMF postupný pokles deficitu na bežnom účte SR. Slovenský export totiž oživuje v súvislosti s dopytom v západnej Európe, pričom nedávne exportne orientované investičné aktivity začínajú prinášať výsledky. K zmierneniu rastu importu prispeje aj sprísnenie fiškálnej politiky. Následkom uvedených skutočností bude deficit na bežnom účte stabilne klesať, kým silný prílev priamych zahraničných investícií povedie k ďalšiemu oslabovaniu finančných problémov.