Celková inflácia by mala v roku 2003 opäť dosiahnuť hranicu 7 %, v ďalších dvoch rokoch by však mala výraznejšie klesnúť. Národná banka Slovenska (NBS) predpokladá, že v roku 2004 bude na úrovni 5,2 % a v ďalšom roku len 4,5 %. Vyplýva to zo zverejnených údajov. Centrálna banka vo svojom menovom programe na budúci rok očakáva výrazné spomalenie tempa rastu spotrebiteľských cien a koncoročnú infláciu vidí v intervale 3,5 % až 4,9 %. Dôvodom je zastavenie deregulácie cien v budúcom roku.

Vývoj jadrovej inflácie by mal byť v strednodobom horizonte charakterizovaný postupným znižovaním. Výnimkou by mal byť len rok 2003, keď sa prejavia sekundárne efekty rozsiahlych administratívnych úprav, ktoré sa očakávajú v súvislosti s volebným rokom. Jadrová inflácia by sa tak po budúcoročnom poklese na hodnoty v pásme 3,2 % až 4,7 % mala v roku 2003 priblížiť k 4 %. V rokoch 2004 a 2005 by mala klesnúť najprv k 3,6 % a potom k 3,2 %. Hodnota jadrovej inflácie by teda na konci strednodobého horizontu mala byť mierne vyššia ako priemerný rast spotrebiteľských cien v Európskej únii.

Odhady inflácie vychádzajú z predpokladov pokračovania úprav regulovaných cien, zbližovania legislatívy, predovšetkým v oblasti daní, so štandardmi EÚ a zároveň postupného znižovania jadrovej inflácie. Administratívne zásahy budú pritom podľa NBS naďalej determinujúcim faktorom vo vývoji spotrebiteľských cien. Vplyv zmien nepriamych daní pri rovnomerných úpravách počas celého obdobia by mohol predstavovať príspevok k celkovej inflácii ročne 0,5 percentuálneho bodu. V súvislosti s predpokladaným ukončením deregulácií cien sieťových odvetví v roku 2003 sa vplyv regulovaných cien na infláciu v rokoch 2004 a 2005 výrazne zníži. V rokoch 2004 a 2005 by pritom podľa odhadov centrálnej banky mohli regulované ceny rásť len o hodnotu priemernej inflácie s výnimkou regulovaných cien nájomného, ktoré by mohli aj v týchto rokoch rásť tempom okolo 30 %.

Index cien výrobcov by podľa prognóz NBS mal v budúcom roku klesnúť k 5 %, aby v ďalšom roku stúpol na 5,3 %. V rokoch nasledujúcich dvoch rokoch by mal znova klesnúť a v roku 2004 by mal predstavovať 4 % a v roku 2005 len 3,5 %. Tieto odhady sú založené na predpokladoch pokračujúcej reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky v spojení s implementáciou politík EÚ v predvstupovom procese Slovenska. V strednodobom horizonte pritom NBS uvažuje so stabilizovanou dynamikou zahraničného a domáceho dopytu a znižujúcim sa rozsahom úprav regulovaných cien energií.