Na pondelkovom poslednom tohtoročnom 7. diskusnom klube Slovenského ekonomického fóra to povedal podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Čisté zadlženie verejného sektora pritom v tomto roku dosahuje 140 mld. Sk, ale počítať treba aj s ďalším, nepriamym v objeme 100 mld. Sk splatným v nasledujúcich rokoch, ktoré tvoria napríklad aj dlhopisy Fondu národného majetku SR. Na celkovej zahraničnej zadlženosti 12,2 mld. USD (približne 448 mld. Sk) sa síce 80 % podieľa podniková sféra, z tohto podielu však 58 % úverov garantuje štát, čo predstavuje približne 200 mld. Sk. Podľa rámcových odhadov Národnej banky Slovenska prinesie pokles deficitu bežného účtu platobnej bilancie na 6 % HDP pri súčasnej redukcii deficitu fiskálneho okruhu na 2 % HDP zníženie ekonomického rastu na úroveň 3 %. „Ak by sa však pristúpilo k miernejšiemu tempu redukcie oboch deficitov, ekonomický rast by dosiahol 4 % ale s veľkým rizikom devalvácie alebo výrazného zvýšenia úrokových sadzieb až na 40 – 50 %,“ informoval I. Mikloš. V tomto roku očakáva podpredseda vlády deficit fiskálneho okruhu vo výške 5,5 % HDP s možnosťou jeho zníženia v roku 1999 na 1 – 2 % HDP a deficit bežného účtu platobnej bilancie 11 % HDP (ten by mal v budúcom roku klesnúť na 4 – 6 %). „Limitom je v súčasnosti možnosť prefinancovania bežného účtu platobnej bilancie. Mieru reštrikcie odhadujeme tak, aby ostatné krajiny pochopili našu snahu o znovunastolenie ekonomickej rovnováhy,“ povedal I. Mikloš. Podpredseda vlády opätovne zdôraznil potrebu zahraničných investícií pre slovenskú ekonomiku. Za najdôležitejší stimul pre ich prílev považuje opätovné zaradenie Slovenska do prvej skupiny uchádzačov o vstup do Európskej únie. Priame zahraničné investície sa na HDP Maďarska podieľajú 5,3 %, v Poľsku je to 3,1 %, v ČR 2,8 %, na Slovensku len 1,3 %. Konkurenčnou výhodou Slovenska je podľa I. Mikloša kvalifikovaná a lacná pracovná sila, ktorá však musí pôsobiť v jasnom a predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Vláda bude podľa jeho slov poskytovať výhody pre zahraničných investorov, pričom pre veľkých a významných investorov nevylúčil ani vytváranie špecifických podmienok. I. Mikloš priznal, že v najbližšom období sa Slovensko nevyhne minimálne dočasnému rastu nezamestnanosti, ktorý je však predovšetkým regionálnym problémom. Predpokladá zníženie agregátneho dopytu pri absolútnom poklese verejnej spotreby štátu a miernom zvýšení verejnej spotreby obyvateľstva.