ČLÁNOK




Delegácia EÚ nezískala vo Washingtone podporu pre Kjótsky protokol
6. apríla 2001

Prvé komentáre hovorili o tom, že emisári Európskej únie boli v Spojených štátoch prijímaní „chladne, ba s nevôľou“.

Švédsky minister pre životné prostredie Kjell Larsson vo Washingtone uviedol, že „jedna krajina nemôže zlikvidovať celý proces boja proti takzvaným skleníkovým plynom (oxid uhličitý, metán….) a EÚ bude aj naďalej podporovať ratifikáciu Kjótskeho protokolu, aj keď Spojené štáty tieto dokumenty odmietajú“.

Ich obsahom je požiadavka, aby priemyselne vyspelé krajiny do roku 2012 znížili emisiu škodlivých splodín, vyvolávajúcich skleníkový efekt a globálne otepľovanie zhruba o 5% v komparácii s úrovňou dosiahnutou v roku 1990. Spojené štáty sú momentálne najväčším „producentom“ týchto splodín a prekračujú limit z roku 1990 o 15%.

Podľa komisárky EÚ pre životné prostredie Margot Wallströmovej vypúšťajú USA do ovzdušia 15-násobne viac oxidu uhličitého v porovnaní s Čínou a hodnota tohto ukazovateľa je dokonca vyššia ako vo všetkých krajinách Európskej únie.

Prezident Bush však stále trvá na tom, že nepodporí nijaký medzinárodnoprávny dokument, ktorý je v rozpore s americkými ekonomickými záujmami, bude sa však aj naďalej angažovať pri hľadaní alternatívnych riešení. Nijaké razantné kroky nebude vyvíjať ani nová riaditeľka Americkej agentúry na ochranu životného prostredia Christine Whitmanová, i keď – podľa jej slov – boj proti klimatickým zmenám USA ani nepodceňujú a ani nezatracujú. Ak však nebudú do roku 2002 ratifikovať Kjótsky protokol, vznikne vážny problém. Hovorí sa dokonca o tom, že negatívne americké stanovisko sa môže premietnuť do vzťahov so všetkými krajinami EÚ.

Podstatne kooperatívnejšia je Organizácia spojených národov, ktorá chce ešte do konca tohto mesiaca iniciovať schôdzku ministrov životného prostredia, ktorí pripravia detaily agendy nového kola rokovaní o klimatických zmenách. Toto sa uskutoční v Bonne v júli 2001.

Európska delegácia (vo Washingtone ju dokonca neprijal ani predseda výboru pre životné prostredie amerického Senátu Bob Smith) bola včera v Kanade a dnes má pokračovať vo svojej misii v Rusku, Iráne, Číne a Japonsku, ktoré je v celej záležitosti veľmi aktívne. Lobuje v Kanade, Austrálii, Nórsku a na Novom Zélande a chce vytvoriť blok štátov s cieľom vytvoriť tlak na USA, aby prehodnotili svoje negatívne stanovisko ku Kjótskemu protokolu.

O to isté žiadajú prezidenta Busha v otvorenom liste, publikovanom v týždenníku Time, aj významné osobnosti – bývalý americký a posledný sovietsky prezident Jimmy Carter a Michail Gorbačov, finančník George Soros, fyzik Stephen Hawking a herec Harrison Ford.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 11. 2021

USD 1,136 0,009
CZK 25,526 0,145
GBP 0,852 0,006
HUF 365,680 2,900
CAD 1,452 0,016

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS