Príčinou je zhoršovanie investičnej klímy kvôli vojne v susednej Juhoslávii a kvôli odďaľovaniu reštrukturalizácie stratových bulharských priemyselných sektorov. Národný štatistický inštitút oznámil, že spotrebiteľské ceny poklesli v apríli o 0,3 % po pádoch o 0,1 % v marci a o 0,6 % vo februári.
„Nízka inflácia nemôže stimulovať ekonomický rast, a vyzerá to čoraz viac ako náznak stagnácie,“ uviedla Ivanka Petkova, riaditeľka Inštitútu pre ekonomickú politiku. „Nemôžeme očakávať, že exportne orientovaná ekonomika ako Bulharsko bude pokračovať v správnom fungovaní pri existencii toľkých prekážok, akými je napríklad nútené predĺženie exportných kanálov kvôli vojne v Juhoslávii a zdržiavanie na hraniciach. Export na európske trhy z Bulharska totiž doteraz smeroval cez územie Juhoslávie. Asi 60 % bulharského exportu smeruje do krajín Európskej únie, ktoré sú momentálne prístupné iba cez Rumunsko, čím sa výrazne predĺžili exportné trasy.
Bulharsko stratilo cenný čas v rámci privatizácie a reštrukturalizácie svojho priemyslu, ktorý závisí od značných dodávok energie a surovín. Rast cien palív v apríli mal na mesačnú mieru inflácie malý vplyv, a to kvôli poklesu spotreby. Ceny benzínu vzrástli v apríli o 6,7 % a ceny nafty o 4,3 %. Rast cien ropy by sa mal v cenách palív prejaviť v nasledujúcich mesiacoch. Ceny telekomunikačných služieb sa zvýšili o 5,1 %, a taktiež nevplývali na mieru inflácie, pretože ich zastúpenie v spotrebnom cenovom koši je nízke.