ČLÁNOK




Deficit zahraničného obchodu zrejme presiahol 10 % HDP
31. januára 2002

Zahraničný obchod Slovenska zaznamenal v minulom roku historicky najvyšší deficit vo výške 103,2 mld. Sk, medziročne tak stúpol takmer 2,5-násobne. V poslednom mesiaci minulého roka bolo záporné saldo zahraničnoobchodnej bilancie najväčšie od vzniku samostatného Slovenska, keď dosiahlo 16 mld. Sk. Jeho výšku ovplyvnili zvýšené nákupy v predvianočnom období a celozávodné dovolenky exportérov. Analytici predpokladajú, že deficit zahraničného obchodu dosiahol v minulom roku zhruba 10,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska. Výsledky HDP za celý rok zatiaľ nie sú známe. V minulom roku bol deficit síce len 4,7 % HDP, avšak v roku 1998 až 11 % HDP.

Takúto výraznú externú nerovnováhu možno podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša krátkodobo tolerovať, avšak iba v prípade značného prílevu priamych investícií, prípadne nádeje, že dovozy technológií povedú k budovaniu nových exportných kapacít. „V tomto roku bude preto z pohľadu prefinancovania schodku bežného účtu kľúčová privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu,“ skonštatoval.

Charakteristickou črtou v zahraničnom obchode bolo v minulom roku globálne spomaľovanie, ktoré postupne znižovalo dynamiku rastu exportu Slovenska. „Dovoz do SR poháňal investičný dopyt a v druhej polovici roka aj spotrebný dopyt,“ skonštatoval analytik Poľnobanky Viliam Pätoprstý. K zbrzdeniu rastu dovozu pritom mierne prispel pokles ceny ropy v druhej časti roka. Rast dovozu na úrovni 20,9 % však počas celého roka predstihoval rast vývozu, ktorý bol 11,3 %.

Slovenským špecifikom zostala príliš vysoká koncentrácia v exporte, keď existuje vysoká závislosť exportu na pomerne malom počte veľkých podnikov. Výpadky vývozu z produkcie Volkswagenu alebo U.S. Steelu Košice tak mali výrazný dopad na výsledok obchodnej bilancie. Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora situácia zatiaľ nie je alarmujúca, avšak zo strednodobého hľadiska je nevyhnutná zásadná štrukturálna zmena na ponukovej strane ekonomiky. „Hospodárska politika by navyše nemala výrazným spôsobom stimulovať spotrebný dopyt,“ uviedol.

Analytici v tomto roku očakávajú pretrvávanie problému deficitu zahraničného obchodu, ktorý je typický pre všetky transformujúce sa krajiny s porovnateľnou mierou otvorenosti krajiny. Pasívne saldo obchodnej bilancie pritom predpokladajú od 90 až 106 mld. Sk. Čakajú pritom, že investície do hospodárstva z posledného obdobia „prinesú ovocie“ už v tomto roku. Upozornili však na rezervy v exporte v dôsledku reštrukturalizácie výroby v niektorých odvetviach. Na vývoj exportu by pozitívne mal vplývať očakávaný rast ekonomík v Európskej únii v druhej polovici roka, ktorý podporí zahraničný dopyt.

Na druhej strane analytici očakávajú rast dovozu podporený zvýšenou domácou spotrebou v dôsledku rastu nominálnych aj reálnych miezd. Podľa Ódora by práve rast disponibilného príjmu obyvateľov mal zvýšiť pasívne saldo o 20 až 25 mld. Sk. Za riziko však považuje dovoz technológií, ktorý sa len ťažko odhaduje. Napriek tomu, že zvyšuje externú nerovnováhu je však podľa Ódora potrebný na reštrukturalizáciu ponukovej strany ekonomiky. Neistotu do tohtoročného vývoja obchodnej bilancie vnáša aj otázna miera rastu cien ropy a plynu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 6. 2024

USD 1,072 0,003
CZK 24,898 0,012
GBP 0,845 0,001
HUF 397,390 1,050
CAD 1,470 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS