Februárová úroveň deficitu zahraničného obchodu podľa analytikov nie je dôvodom na pesimizmus a znepokojenie. V prípade reálneho naplnenia časového harmonogramu privatizácie na tento rok by mal totiž prebytok kapitálového a finančného účtu niekoľkonásobne pokryť deficit obchodnej bilancie. „Zároveň by nemalo dôjsť k narušeniu bezpečnej výšky devízových rezerv ani k tlaku na kurz koruny,“ skonštatoval analytik Tatra banky Róbert Prega.

Ako uviedol analytik ČSOB Ľudovít Ódor, dôvodom vyššieho schodku obchodnej bilancie, na ktorý si zrejme budeme musieť zvyknúť, je predovšetkým oživenie domáceho dopytu. Nárast domácej spotreby bolo možné spozorovať už v prípade zverejnených údajov o hrubom domácom produkte za posledný kvartál minulého roka. „V súvislosti s oživením investičnej aktivity tiež stúpol dovoz strojov a zariadení,“ dodal Ódor. Ako dodáva analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian, medziročný nárast deficitu zahraničného obchodu tak neznamená, že opatrenia na stabilizáciu vonkajšej nerovnováhy mali len dočasný efekt.

Hlavnými príčinami vysokej úrovne deficitu zahraničného obchodu boli podľa Pregu stále vysoké ceny ropných produktov a zvýšený dovoz potravinárskeho tovaru, najmä obilnín. „Pokles cien ropy, ktorý začal v druhej polovici decembra minulého roka, sa však v obchodnej bilancii zatiaľ neprejavil,“ uviedol Prega. Vo februári tohto roka boli totiž ceny ropy zhruba rovnaké ako v rovnakom období minulého roka. Ako zároveň dodal, deficit v oblasti obchodov s ropou a ropnými produktmi bol naopak vo februári medziročne vyšší. Príčinou tohto javu je podľa neho úroveň kurzu koruny voči americkému doláru, ktorý medziročne stúpol približne o 10 %, čo zvýšilo cenu ropy v korunovom vyjadrení. „Napriek ťažko odhadnuteľnému budúcemu kurzu dolára predpokladám, že sa pokles cien ropy postupne prejaví aj v poklese deficitu komoditnej časti obchodnej bilancie,“ dodal Prega.

Ódor rovnako pripomína, že nemožno zabudnúť na oslabenie koruny, ktoré opticky zvyšuje hodnotu importu a exportu s následným dopadom na výšku pasívneho salda. Výsledky zahraničného obchodu by však podľa neho nemuseli mať spätný vplyv na vývoj domácej meny. Podľa Ódora je však koruna v súčasnosti podhodnotená a jej mierne zhodnotenie by nemalo negatívne ovplyvniť hospodárstvo. „Schodok zahraničného obchodu v tomto roku stále odhadujem na 50 mld. Sk,“ dodal analytik. Podľa Kotiana by koncoročný deficit nemal presiahnuť 55 mld. Sk.

Februárový nárast cien priemyselných výrobcov, ktorý patrí medzi najvyššie, bol podľa analytikov len výsledkom deregulačných opatrení vlády. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Tomáša Kmeťa tak v žiadnom prípade nesignalizuje zvýšenie inflačných tlakov zo strany ponuky. Tie sú podľa jeho slov naďalej veľmi limitované. Priamy efekt deregulácií sa podľa Ódora podieľal na medzimesačnom náraste cien výrobcov 1,1 percentuálneho bodu. „Z hľadiska menovej politiky tento priamy efekt nie je zaujímavý, dôležitejšie budú sekundárne dopady zvýšenia cien elektriny a plynu v nasledujúcom období,“ dodal. Podľa Ódora by mal spomínaný index na konci roka vzrásť o menej ako 6 %.

Deficit zahraničného obchodu dosiahol vo februári 5,8 mld. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 2,5 mld. Sk. V januári predstavovalo záporné saldo zahraničného obchodu 4,7 mld. Sk, súhrnné pasívum tak za prvé dva mesiace tohto roka predstavuje takmer 10,6 mld. Sk. Vo februári sa zo Slovenskej republiky vyviezol tovar v hodnote 47,6 mld. Sk. Hodnota dovezeného tovaru dosiahla 53,4 mld. Sk. Index výrobných cien vo februári stúpol o 2,0 %, čo v medziročnom porovnaní znamená nárast o 8.9 %.