Plánovaný deficit verejných financií (VF) na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) sa nepodarí dodržať, nakoľko pri zostavovaní štátneho rozpočtu (ŠR) na rok 2002 bola urobená metodická chyba a rozpočet bol v skutočnosti schválený s deficitom na úrovni 4,5 % HDP. Do príjmov ŠR boli totiž započítané príjmy Slovenskej konsolidačnej, a.s. a príjmy z predaja telekomunikačných licencií, ktoré znížili deficit ŠR. Podľa metodiky Medzinárodného menového fondu (MMF) však tieto položky nepatria medzi príjmy ŠR. „Deficit VF by však nemal prekročiť úroveň 4,5 % HDP, čo je hranica, ktorá neohrozí celkovú ekonomickú stabilitu a nevytvorí tlak na úrokové sadzby a kurz meny,“ uviedol podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš pri prezentácii predbežných záverov misie (MMF).

„So zástupcami fondu sme sa zhodli, že pôvodný odhad rizík tohtoročného rozpočtu vo výške 26 mld. Sk bol zo strany rezortu financií preexponovaný a skutočné riziká ŠR sú na úrovni približne 18 mld. Sk,“ uviedol Mikloš. Ak by sa však neuskutočnili niektoré navrhované opatrenia, alebo by sa nenaplnili niektoré rozpočtované príjmy, rozpočtový deficit by podľa odhadov MMF mohol dosiahnuť až 5,3 % HDP. Potenciálne riziká pritom spočívajú vo zvýšených výdavkoch do sociálneho sektora o 4 mld. Sk a nižších rozpočtových príjmoch v objeme 12 až 13 mld. Sk. Vyššie výdavky do sociálnej sféry chce podľa Mikloša vláda riešiť napríklad z úspor z pozastavenia výstavby diaľnic v objeme 1 mld. Sk a výpadok príjmov rozpočtu by sa mal zabezpečiť vyššími daňovými príjmami. Za prvé 4 mesiace sa rozpočtované daňové príjmy prekročili o 19 % a ešte približne 700 subjektov podľa neho nepodalo daňové priznanie.

Podľa vedúceho misie MMF Juana José Fernández-Ansolu stále pretrvávajú makroekonomické nerovnováhy, najmä neudržateľnosť vysokého schodku na bežnom účte platobnej bilancie ohrozuje zvyšovanie výdavkov v hospodárstve. „Hoci za týmto schodkom sú dočasné faktory, stále existuje riziko, že sa prehĺbi. V ekonomike totiž pretrváva nadmerný domáci dopyt, ktorý spôsobuje expanzia výdavkov vo verejnej správe,“ uviedol. Podľa MMF treba najmä sprísniť fiškálnu politiku, aby sa riešil schodok na bežnom účte platobnej bilancie. V opačnom prípade by mohli vzrásť úrokové sadzby, ktoré by poškodili konkurencieschopnosť súkromnej sféry. Úlohou budúcej vlády bude dokončiť program podpory fiškálnej konsolidácie, rozvoja súkromného sektora a znižovania inflácie.

Misia MMF podľa Ansolu súhlasí s použitím prostriedkov z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), podľa MMF by však vláda mala uprednostniť opatrenie na splatenie zahraničného štátneho dlhu pred domácim. „Fond schvaľuje aj zvýšenie základnej úrokovej sadzby centrálnou bankou o 0,5 percentuálneho bodu vzhľadom na nerovnováhu platobnej bilancie a existujúce riziká v plnení ŠR,“ uviedol Ansola.

V súvislosti s oslabením slovenskej koruny uviedol Mikloš, že čiastočné znehodnotenie domácej meny môže mať priaznivý vplyv na zahraničný obchod krajiny a zvyšuje aj hodnotu prostriedkov získaných z privatizácie SPP. Znehodnotenie koruny podľa neho spôsobili najmä vyhlásenia o nadhodnotení kurzu a tiež vysoký dvojitý deficit bežného účtu platobnej bilancie a verejných financií.