Deficit bežného účtu platobnej bilancie stúpol v apríli podľa zatiaľ neoficiálnych údajov o 8,8 mld. Sk na 25 mld. Sk. Neobchodovateľné položky (bilancia služieb, výnosov a bežných transferov) sa vzájomne vyrovnávajú, takže bol bežný účet ovplyvnený iba deficitom obchodnej bilancie. Podiel deficitu bežného účtu na HDP tak predstavoval ku koncu apríla 11,1 %, čo je dosť znepokojujúci znak pokračovania vonkajšej nevyrovnanosti ekonomiky a možnej tendencie oslabovania slovenskej koruny. V týždennej analýze Tatra banky Going East Weekly to uviedol vedúci analytik Ján Tóth. Národná banka Slovenska zatiaľ oficiálne výsledky bežného účtu ku koncu apríla nezverejnila. Ku koncu prvého štvrťroka však deficit predstavoval 9,7 % HDP, keď dosiahol výšku 16,2 mld. Sk. Ku koncu roka 1997 pritom podiel deficitu bežného účtu na HDP predstavoval 6,9 %. Tento údaj však bude revidovaný po spresnení avizovaného výrazného zvýšenia pasívneho salda obchodnej bilancie za minulý rok a podľa analytikov by mohol dosiahnuť až 10 % HDP. Podľa J. Tótha ak sa vezmú do úvahy nízke úrokové miery na peňažnom trhu, koruna nebude mať podporu krátkodobých devízových zdrojov. Slovenská mena je v súčasnosti chránená dlhodobými zahraničnými pôžičkami slovenskej vlády (860 mil. USD v eurobondoch) a štátom vlastnených podnikov. Tieto pôžičky poskytujú veľkú časť požadovaných kapitálových tokov do SR, aby sa tak pokryl deficit bežného účtu. „Ak prinesú septembrové voľby vládu, ktorá bude presadzovať zmenu v štátnych a štátom garantovaných pôžičkách, stanú sa veľmi pravdepodobnými nárast úrokových mier alebo devalvácia,“ uvádza sa v analýze Tatra banky. Ako uviedol analytik peňažného a devízového trhu Branislav Baričák, v súčasnosti banka očakáva udržanie koruny v pásme 2 – 3 % v devalvačnej časti jej fluktuačného pásma, v dlhodobom horizonte po septembrových voľbách je devalvácia meny vysoko pravdepodobná.