Deficit bežného účtu platobnej bilancie Slovenska, ktorý vlani predstavoval 9,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), by sa v tomto roku mal znížiť a mal by dosiahnuť 8,4 % HDP. V nasledujúcich dvoch rokoch by mal ďalej klesať až k 5,4 % HDP v roku 2004. Vyplýva to z prognóz, ktoré vypracovala ING Bank.

Záporné saldo zahraničného obchodu, ktoré sa najviac podieľa na tvorbe deficitu bežného účtu, by malo zostať v prvej polovici tohto roka na vysokej úrovni. Import totiž podporia vysoké štátne výdavky pred septembrovými voľbami a rast miezd vo verejnom sektore. V druhej polovici roka ING Bank očakáva priaznivejší vývoj exportu v dôsledku očakávaného oživenia ekonomík Európskej únie a zvýšenia produkcie automobilov, čo prispeje k zmierneniu tlakov v zahraničnom obchode. Dynamika rastu exportu by tak nakoniec mala prevýšiť rast importu a mala by dosiahnuť 9,3 %. Dovoz by mal v tomto roku medziročne stúpnuť o 7,2 %. „Príjmy z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu dočasne zvýšia krytie importu z 3,4 na 5,8 mesiacov,“ uvádza ING Bank.

Tempo rastu HDP by malo podľa prognóz v nasledujúcich rokoch stúpať. V tomto roku by mala výkonnosť ekonomiky vzrásť o 3,7 %, pričom hlavným motorom rastu by mal byť vysoký domáci dopyt. Spotreba domácností by mala byť medziročne vyššia o 5,4 %, vysokú úroveň by mali dosiahnuť aj investície domácností, ktoré by mali stúpnuť o 11,5 %. V roku 2004 by mal rast HDP predstavovať až 5,2 %.

Rast cenovej hladiny by mal byť podľa ING Bank na Slovensku ku koncu decembra podstatne nižší ako v predchádzajúcich rokoch, čomu by mal pomôcť najmä výpadok cenových deregulácií a stále negatívna medzera HDP. V závere roka 2002 by mala inflácia na medziročnej báze predstavovať 4,4 % a v priemere za celý rok 4 %. V nasledujúcich rokoch po voľbách by však mali úpravy regulovaných cien pokračovať a inflácia by mala opäť dosiahnuť 6,5 % v roku 2003 a 5,1 % v ďalšom roku.

V oblasti menovej politiky ING Bank počas prvých troch kvartálov neočakáva zmeny referenčných úrokových sadzieb zo strany Národnej banky Slovenska z dôvodu externej nerovnováhy. Na vývoj slovenskej meny bude vplývať prípadný odliv krátkodobého špekulatívneho kapitálu pred voľbami, ako aj privatizačné príjmy, ktoré by sa však nemali preliať cez trh.

Odhady vývoja nezamestnanosti nie sú optimistické napriek tomu, že ING Bank očakáva jej postupné zmierňovanie. V tomto roku predpokladá úroveň nezamestnanosti na 18,2 % oproti 19,2 % v minulom roku. Do roku 2004 by mala klesnúť na 16,5 %.