ČLÁNOK




Deblokácie v Devín banke mali navrch nad bankovníctvom
27. augusta 2001

Devín Banka sa začala zakladať v prvej polovici roka 1992. Bankovú licenciu získala 1. júna 1992 a služby začala poskytovať už od začiatku novembra roku 1992. Generálnym riaditeľom banky sa stal Vladislav Bachár, neskôr pôsobil ako člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ekonomický poradca Vladimíra Mečiara, v roku 1998 ako expert Slovenskej národnej strany. Oddelenie invetsičného bankovníctva v Devín banke zakladal jeden z najväčších liberálnych ekonómov Ján Oravec. Z banky odišiel po vstupe ruského akcionára.

Devín banka podľa informácie ČSTK z júna 1992 pri vzniku prijala zásadu udržať si väčšinový podiel a zahraničný kapitál zatiaľ nepriberať. O necelé dva mesiace po získaní licencie, presnejšie 24. augusta 1992 sa v banke objavil ruský akcionár.

Zväz výrobných a spotrebných družstiev poskytol budovu na Františkánskom námestí v Bratislave. K zakladateľom banky patrila väčšina odborových zväzov, členov KOZ SR. Vedenie banky nepredpokladalo, že v zdanlivo nasýtenom konkurenčnom bankovom prostredí si nenájde „odborárska banka“ svoje pevné miesto. Od 4. októbra 1993 je Devín banka, a.s., akcionárom a.s. Alcatel SEL Tesla Liptovský Hrádok. V tomto roku poskytla úver OTF Nižná. Devín banka mala vzťahy s akcionárom pivovaru Zlatý bažant švajčiarskou spoločnosťou Norema AG, ktorá za akcie pivovaru nezaplatila.

Zúčtovacie centrum s Ruskom
Slovenská poisťovňa v roku 1994 predala svoj takmer 20 % podiel v Devín banke. Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov a.s. Devín banka rozhodlo v januári 1994 o personálnych zmenám v dozornej rade a v predstavenstve a.s. Konalo sa na základe žiadosti nového akcionára, a.s. Apis Turčianske Teplice, ktorá kúpila akcie banky. V tom čase 38% akcií banky vlastnia ruskí akcionári. Sú nimi firma Energia a Medzinárodná finančná skupina, ktorá sa zaradila v rebríčku ruských komerčných bánk na štvrté až piate miesto. Firma Energia je dodávateľom jadrového paliva pre Slovensko. 15% akcií vlastní Slovenský zväz výrobných družstiev a jednotlivé výrobné družstvá, o niečo viac ako 15% odborové zväzy a odborové organizácie, 15% firma Apis, a.s., so sídlom v Turčianskych Tepliciach. Predstaviteľ firmy APIS Štefan Košovan sa stal predsedom dozornej rady. Banka niekoľko razy zvýšila základné imanie a tým posilnila vlastný kapitál.

Bachár 21. februára 1995 tvrdil, že banka chce vytvoriť zúčtovacie centrum pre obchod s Ruskom. V tom čase bol v Bratislave premiér Viktor Černomyrdin. Na jeho návšetvu nadväzovala cesta guvernéra NBS Vladimíra Masára, ktorý rokoval o zabezpečení platobného styku s Ruskom.

O riešení podnikovej zadlženosti v Rusku rokoval vtedajší štátny tajomník Ministerstva financií SR Rudolf Autner. Malo byť založené na medzibankovej dohode medzi Vnešekonombank RF a ČSOB. Malo sa uskutočňovať troma formami: hotovosťou, dodávkami tovarov a dodávkami špeciálnej techniky. Práve o poslednej z nich Autner hovoril so zástupcami spoločnosti Rosvooruženie. Autner nesúhlasil s tým, aby dlhy bývalého Sovietskeho zväzu vymáhala Devín banka a preto ho to stálo kreslo.

Po jeho odchode z MF ho vo funkcii vystriedala bývalá zástupkyňa generálneho riaditeľa Devín banky Tatiana Šilhánková. Vláda ju menovala do funkcie na návrh ministra Sergeja Kozlíka.

Vymáhanie pohľadávok
Mandátnu zmluvu týkajúcu sa pohľadávok SR voči Ruskej federácii, uzavrela vláda SR s a.s. Devín banka Bratislava vo februári 1996. V tom čase sa riaditeľom banky stal Karol Martinka a jeho námestníčkou Zuzana Trandžíková. Médiá o nej tvrdili, že má blízky vzťah k rodine Sergeja Kozlíka. O mandátnej zmluve pre Národnú obrodu uviedla, že v mandátnej zmluve nie je špecifikovaný časový horizont deblokácie pohľadávok, ale neustále sa prehodnocuje.

Banka začala mať v roku 1996 ekonomické problémy. Od začiatku roka 1996 bola výška výnosov nepriaznivo ovplyvnená nižšími výnosmi z operácií s klientmi. Tieto sa znížili vypovedaním úverových zmlúv a pohľadávok klasifikovaných ako stratových z dôvodov nezvyšovania úrokov a sankčných úrokov, a tým aj fiktívnych výnosov. Uvedené znížené výnosy boli vykompenzované ostatnými výnosmi. Banka dostala províziu 10 mil. USD za deblokáciu stíhačiek MIG – 29 z prostriedkov rezervy vlády.

Brigita Schmögnerová 6. novembra 1996 upozornila na okolnosti okolo deblokácie ruského dlhu. Podľa denníka Nový čas si položila niekoľko otázok Prečo obchod, ktorý sa mal zrealizovať na medzivládnej úrovni, dostala súkromná banka a nerealizovali ju vládni experti? Akým spôsobom a prečo im ruská strana dala také výhodné podmienky? Schmögnerová povedala, že je zaujímavé, že tento súkromný sprostredkovateľ má lepšie kontakty v Rusku než vládni experti. Tvrdila, že začínajú mať iný význam aj šepkané neoficiálne reči o tom, že Devín banka je centrom bývalej ruskej tajnej služby na Slovensku a tiež nie je málo zaujímavý fakt, že aj jeden z kandidátov na kreslo ministra financií je riaditeľom tejto inštitúcie.

Vo februári 1997 sa majiteľkou 51 % akcií Slovenských liečebných kúpeľov, a.s. Piešťany stala firma riaditeľa Devín banky Karola Martinku Vadium Group. O jeho manželke Blažene Martinkovej Vlaidmír Mečiar povedal: „Táto obdivuhodná žena spravila pre integráciu našej krajiny do EÚ viac ako všetky koaličné strany spolu. Patrí medzi tých málo ľudí, ktorí sú ochotní venovať svojej krajine všetko vrátane svojich vlastných peňazí. Bolo by mi cťou, keby mohla pracovať aj v mojom budúcom kabinete.“ Mečiarova hovorkyňa Ľudmila Buláková povedala, že „je poradkyňou pre všetko“. Martinka a Devín banka sa začala spomína aj v súvislosti s únosom Michala Kováča mladšieho. Redaktor Rádia Twist 23. februára 1999 v telefonickom rozhovore s M. Kováčom ml. naznačil, že príjemcom správy od I. Lexu mal byť Karol Martinka, vtedajší riaditeľ Devín banky, a.s. Podľa Rádia Twist sa táto inštitúcia údajne podieľala na financovaní únosu.

Cesnaková cibuľa
Bývalý dôstojník Štb a neskôr SIS Igor Cibula v marci 1997 tvrdil, že Devín banka je trójskym koňom ruských záujmov na Slovensku. Ako uviedla TA SR 7. marca 1997, podľa I. Cibulu má Vladimír Mečiar kontakty s predsedom dozornej rady Devín banky Gorodkovom, intervenoval tiež vo veciach tejto banky u ruského veľvyslanca. Sergej Gorodkov je štatutárnym zástupcom zahraničnoobchodnej firmy Ministerstva jadrovej energetiky Ruskej federácie.

V relácii okrúhly stôl Rádia Slobodná Európa 10. marca 1997 Cibula povedal, že v súčasnosti existujú „také väzby medzi touto bankou a niektorými politickými štruktúrami na Slovensku, že dnes Devín banka reprezentuje skutočné prepojenie medzi Mečiarovou vládou a určitými skupinami v Moskve“. Devín banka poslinila svoj vplyv v novej Exim banke. Jej guvernérom sa stal na základe rozhodnutia vlády zo 17. júna 1997 František Orolín, ktorý pôsobil ako viceprezident Investičnej a rozvojovej banky. Viceguvernérmi sa stali Ján Ježo a Zuzana Trandžíková. Vedela, prečo z banky odchádza. V júli 1997 došlo k personálnym zmenám v banke.

Zmena vedenia
Po príchode Ľubomíra Kanisa sa začala niektorými úverovými prípadmi zaoberať prokuratúra a súd. Bývalý manažment bez predchádzajúceho súhlasu predstavenstva Devín banky poskytol úvery spoločnostiam, ako napr. SZPK Piešťany 80 mil. Sk, Chemické závody Bratislava – 60 mil. Sk, Katrim-Stella – 36 mil. Sk, IFOP – 26 mil. Sk atď. Ani jeden z týchto úverov nebol dostatočne garantovaný.

Kanis tvrdil, že banka sa prestala zaoberať svojim vlastným poslaním teda bankovou činnosťou. Agentúra SITA priniesla v novembri 1997 informáciu o tom, že Devín banka v financuje päť projektov vývozu slovenských podnikov do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v celkovom objeme 3 mil. USD. Jedným z nich je vývoz motorov Pielstick z a.s. ZŤS TEES Martinské strojárne Martin do Bieloruska. Koncom roka banka v primárnych vkladoch prekročila hranicu 2 mld. Sk. Ivan Mikloš pre týždenník Týden uviedol , že Devín banka bola v minulosti známa „iba svojím bezkonkurenčným rastom klasifikovaných úverov“. Aby banka získala čo najviac primárnych vkladov začala ponúkať vyššie úroky na vkladových produktoch, špeciálne služby dôchodcom a začala poriadať výherné súťaže spojené s vkladmi. Letný výherný vklad sa úročil 21%. Okrem toho banka prišla na trh s produktmi elektronického bankovníctva.

Predchádzajúca štruktúra majiteľov sa postupne menila. Podľa výpisu z účtu Strediska cenných papierov (SCP) SR zo 6. augusta 1998 sa majiteľom 9,72% na základnom imaní a.s. Devín banky Bratislava stala spoločnosť Goya Japan Co. Ltd. O niekoľko dní neskôr sa majiteľom 9,96% podielu akcií a.s. Devín banka sa stala a.s. Alcatel SEL TLH Liptovský Hrádok.

Deblokácie v inom svetle
Po voľbách sa začalo otvorenejšie hovoriť o deblokáciách ruského dlhu. V článku Alexandra Dulebu v týždenníku Profit 29. septembra 1998 cituje predseda Asociácie slovenských vojakov Petera Šveca. Duleba tvrdí bol oveľa otvorenejší, keď deblokácie ruského dlhu prostredníctvom dodávok vojenskej techniky označil za „najväčší podvod na občanoch Slovenska hneď po privatizácii, sprevádzaný mohutnou korupciou“. Otáznik korupcie v súvislosti s deblokáciami ruského dlhu však nevisí iba nad štátnym tajomníkom MO SR Jozefom Gajdošom (a Katrim Stellou, s.r.o., Brusno), ktorého vláda splnomocnil ich realizáciou pre potreby Armády SR. Rovnako sa týka minimálne ďalších dvoch podnikateľských subjektov, ktoré z nich výrazne profitovali v uplynulých rokoch – Devín banky a Slovenských aerolínií.

Ministerka financií Brigita Schmögnerová 1. fabruára 1999 uviedla, že Devín banka si voči ministerstvu neplnila zmluvné povinnosti vyplývajúce z mandátnych zmlúv. Nezlučiteľné s jej právami bolo podľa Čiernej knihy, ktorú 1.2. rezort financií zverejnil, odstúpenie časti pohľadávky SR voči Rusku vo výške 150 mil. USD inému subjektu. Ministerka pritvrdila a 17. februára 1999 povedala, že na základe sankcií za neplnenie zmlúv o deblokácii ruského dlhu by mohlo MF SR položiť Devín banku. Povedala to 16.2. ministerka financií SR Brigita Schmögnerová. Podľa jej slov by však zároveň mohla Devín banka vymáhať vysoké sumy od ministerstva. V takom prípade by sa však štát o tieto sumy najprv súdil. Ministerka povedal, že MF s Devín bankou neuzavrie mandátnu zmluv a podpíše ju len so Slovenskými elektrárňami. Ministerka financií SR B. Schmögnerová koncom februára 1999 list ministrovi financií Ruskej federácie Michailovi Zadornovovi, v ktorom mu oznámila, že deblokáciami slovenských pohľadávok v Rusku je poverená tá istá banka ako doteraz – Devín banka.

Tender pre jedného záujemcu
Nové vedenie banky malo stále záujem o deblokácie ruského dlhu. Kanis 5. marca 1999 uviedol, že chce banka vymôcť pohľadávky v hodnote 150 mil. USD ročne. Prevažnú časť z tejto sumy by mala banka deblokovať prostredníctvom vývozu vyhoreného paliva. Peter Švec, hovorca MF 7. marca 1999 uviedol, že vláda prijala stratégiu, podľa ktorej konkrétny sortiment, objemy a termíny tovarov z Ruska budú zabezpečovať príslušné ministerstvá, resp. firmy, ktorých sa deblokácie týkajú. O deň neskôr Slovenské elektrárne vyhlásili, že na debolkáciu dlhu si vybrali Devín Banku. Tender, ktorý potvrdil toto tvrdenie bol 10 až 18 augusta 1999. Zmluvu podpísala banka s elektrárňami 8. septembra. Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša celý priebeh tendra vyhláseného a.s. Slovenské elektrárne (SE) na deblokácie ruského dlhu nasvedčuje, že bol pripravený pre jeden subjekt. V novembri 1999 začala vysielať televízia Luna. Financovala ju Devín banka.

V minulom roku MF začalo rokovať o vyriešení sporov s Devín bankou. MF 25. mája 2000 otvorilo rokovania s a.s. Devín banka Bratislava o riešení vzájomných vzťahov. Podľa ministerky financií SR Brigity Schmögnerovej sa uskutočnilo stretnutie za účasti ministerky financií, guvernéra NBS a najvýznamnejších akcionárov banky. „Predbežne sme sa dohodli na spôsobe riešenia vzťahov, ktoré by mali zabezpečiť posilnenie tejto finančnej inštitúcie do takej miery, aby bola schopná plniť všetky finančnej ukazovatele a aby sa nedostávala do krízy likvidity,“ uviedla B. Schmögnerová pre agentúru SITA.

Vláda 7. júna 2000 schválila Návrh poskytnutia úveru Devín banke z prostriedkov štátnych finančných aktív získaných vysporiadaním časti pohľadávok SR voči Rusku na riešenie nepriaznivej finančnej situácie v Devín banke. Ministerka financií SR Brigita Schmögnerová a generálny riaditeľ a.s. Devín banka Bratislava Ľubomír Kanis 11.8. podpísali mandátnu zmluvu, ktorá banke umožní do konca roka 2000 deblokovať pohľadávky SR voči Ruskej federácii v hodnote 60 mil. USD.

Devín banka požiadala Národnú banku Slovenska, aby mohla zvýšiť základné imanie banky o 3 mld. Sk. Národná banka Slovenska 2. januára 2001 vyhlásila, že žiadosť posudzuje. Jednou z posledných významných udalostí v banke bolo to, že 12. februára 2001 sa predsedom predstavenstva banky stal Pavel Rusnák.

Japonská spoločnosť Japan Grade One Co Ltd., ktorá by mala v a.s. Devín banka navýšiť základné imanie o 3 mld Sk, v odovzdala NBS všetky požadované dokumenty. Ich kvalitu potvrdila centrálna banka uvalením nútenej správy na banku.

Vladislav Bachár pre týždenník TREND v roku 1993 ako riaditeľ Devín banky v autorskom komentári napísal, že je na trhovom hospodárstve, ale aj na platných zákonoch , aby sa ukázalo, ktoré inštitúcie sú funkčné a perspektívne. Trh a zákony rozhodli.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 7. 2024

USD 1,086 0,003
CZK 25,362 0,131
GBP 0,841 0,001
HUF 390,430 0,700
CAD 1,494 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS