ČLÁNOK




Čo sa stalo v odvetví
15. apríla 2002

Slovensko

– Objem stavebnej produkcie vo februári medziročne klesol o 5,5 % na 4,6 mld. Sk a jej úroveň neprevýšila minuloročný objem. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bol objem stavebnej produkcie vo februári o 2,5 % vyšší ako v januári. Úroveň produkcie v medziročnom porovnaní ovplyvnila hlavne o 8,9 % nižšia produkcia na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií. Práce na opravách a údržbe vzrástli medziročne o 9,7 % a v zahraničí o 1,1 %.

– Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) poskytlo v rámci jednotlivých programov na podporu rozvoja bývania za prvý štvrťrok v roku 2002 dotácie viac ako 551,4 mil. Sk. Ministerstvo tým poskytlo prostriedky na rozvoj bývania pre 125 stavieb s 3 863 bytovými jednotkami.

– Výberová komisia na výstavbu Mostu Košická v stredu určila víťaznú ponuku v vo výbere dodávateľa stavby. Podľa pravidiel Federácie autorizovaných inžinierov (FIDIC) však musí výsledok výberového konania, ako aj posudok konzultanta odsúhlasiť Európska investičná banka (EIB).. Stanovisko banky by malo byť známe v priebehu 4 až 5 týždňov. Financovanie piateho bratislavského mosta z polovice pokryje štátny rozpočet, zvyšok nákladov pokryjú pôžičky z EIB. Cena stavby by mala dosiahnuť 3,6 mld. Sk

– Správca konkurznej podstaty úpadcu Stavba, výrobné družstvo (VD), Košice ponúka na predaj v treťom kole jeho hmotný investičný majetok, zásoby materiálu a náhradných dielcov, dopravné prostriedky ocenené znaleckými posudkami, kancelársky nábytok a zariadenia v účtovnej hodnote 453 tis. Sk. Predmetom predaja sú aj pohľadávky firmy z rokov 1999 a 2000 v účtovnej hodnote 14 mil. Sk

Outside Slovakia

– Česká výroba cementu klesla v roku 2001 o desatinu na 3,7 mil. ton, hoci stavebná výroba vzrástla o 9,6%. Rozdiel medzi klesajúcou výrobou a rastúcou spotrebou pokrýva zvyšujúci sa dovoz cementu zo Slovenska. Pokiaľ v roku 2000 bolo dovezených 673.000 ton, v roku 2001 odhaduje Svaz výrobců cementu a vápna Čech, Moravy a Slezska na 800.000 ton. Dôvodom rastu dovozu cementu zo SR je nízka cena. Avšak podľa výrobcov cementu v ČR nie je zaručená stála kvalita materiálu. Slovenský cement sa hodí len pre drobných stavebníkov na opravy i pre bytové a dopravné stavby.

– Celková stavebná výroba v ČR vo februári tohto roka vzrástla medziročne o 13,8 %. Po očistení od sezónnych výkyvov bola vo februári v medzimesačnom porovnaní vyššia o 5,4 %. Rast stavebnej výroby ovplyvnili predovšetkým priaznivé klimatické podmienky, trvalá výška verejných zákazok v oblasti dopravnej infraštruktúry a rastúci záujem medzinárodných investorov. Najviac rástla stavebná výroba vo veľkých podnikoch s 500 a viac zamestnancami.

Súvisiace záležitosti

– Technický a skúšobný ústav stavebný Bratislava (TSÚS) dosiahol v minulom roku zisk po zdanení 1,29 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 57 %. Zisk zabezpečila ústavu predovšetkým racionálna regulácia nákladov, keďže výnosy boli do značnej miery limitované postupmi danými legislatívou. TSÚS je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorá pôsobí v slovenskom stavebníctve od roku 1953.


Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO: TSÚS dosiahol v minulom roku zisk 1,29 mil. Sk. Celkové výnosy tvorili k ultimu decembra 95,839 mil. Sk, pričom najväčšiu časť z nich tvorili výnosy z certifikácie v objeme 34,089 mil. Sk, z technického osvedčovania 30,324 mil. Sk a z odborných skúšok a meraní 12,083 mil. Sk SR-stavebníctvo-TSÚS-výsledky-2001 BRATISLAVA 5. apríla (SITA) – Technický a skúšobný ústav stavebný Bratislava (TSÚS) dosiahol v minulom roku zisk po zdanení 1,29 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 57 %. Zisk zabezpečila ústavu predovšetkým racionálna regulácia nákladov, keďže výnosy boli do značnej miery limitované postupmi danými legislatívou. Celkové výnosy TSÚS boli k ultimu decembra 95,839 mil. Sk, s poklesom oproti roku 2000 o takmer 2 %. Vyplýva to z informácií zverejnených ústavom. Najväčšiu časť výnosov tvorili prostriedky z certifikácie v objeme 34,089 mil. Sk, z technického osvedčovania vo výške 30,324 mil. Sk a z odborných skúšok a meraní v hodnote 12,083 mil. Sk. TSÚS vydal vlani 783 technických osvedčení, pričom celkovo od 1. októbra 1998 vydal ústav 1 779 technických osvedčení. TSÚS vydal v minulom roku aj 1 599 certifikátov preukázania zhody. Certifikačný orgán pre certifikáciu systémov kvality Certicom TSÚS vydal vlani 27 nových a vykonal recertifikáciu v dvoch organizáciách. Od začiatku svojej činnosti vydal orgán 58 nových certifikátov podľa noriem ISO 9001 a ISO 9002. V minulom roku TSÚS realizoval nové investície v celkovej výške 7,9 mil. Sk, pričom na skúšobné zariadenia a prístroje vynaložil 6,255 mil. Sk a na výpočtovú a komunikačnú techniku 1,645 mil. Sk. V oblasti technického osvedčovania a preukazovania zhody sú priamymi užívateľmi najmä výrobcovia, dovozcovia a predajcovia stavebných výrobkov. Ústav vykonáva aj ďalšie odborné služby, napríklad pre Doprastav, Hydrostav, Váhostav, Cestné stavby, Zipp, Baumit, Bauchemie a ďalšie podniky. Celkový počet stálych evidovaných klientov TSÚS je 1 200 organizácii a živnostníkov. Ústav mal v minulom roku priemerne 173 zamestnancov. TSÚS je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorá pôsobí v slovenskom stavebníctve od roku 1953. Hlavným poslaním ústavu je prostredníctvom výkonu funkcie osvedčovacieho miesta a autorizovanej osoby chrániť trh pred nebezpečnými výrobkami a stavbami. Ústav ďalej vykonáva technické osvedčovanie stavebných výrobkov, certifikáciu preukazovania zhody stavebných výrobkov, preukazné skúšky stavebných výrobkov a inšpekcie vnútropodnikovej kontroly producentov stavebných výrobkov, posudzovanie zhody ostatných výrobkov a ďalšie činnosti. TSÚS má pobočky v Bratislave, Novom Meste nad Váhom, Nitre, vo Zvolene, v Žiline, Košiciach, Prešove a Tatranskej Štrbe.

BYTY: MVRR poskytlo na rozvoj bývania za prvý štvrťrok 551,4 mil. Sk. Najviac prostriedkov v rámci programu výstavby nájomných bytov smerovalo do Žilinského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja. SR-byty-MVRR-dotácie-programy-kraje-štvrťrok

BRATISLAVA 8. apríla (SITA) – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) poskytlo v rámci jednotlivých programov na podporu rozvoja bývania za prvý štvrťrok tohto roka dotácie viac ako 551,4 mil. Sk. Ministerstvo tým poskytlo prostriedky na rozvoj bývania pre 125 stavieb s 3 863 bytovými jednotkami. Agentúru SITA o tom informovala Katarína Remiášová z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou MVRR. Na program výstavby nájomných bytov rezort za prvý štvrťrok prerozdelil dotácie v objeme takmer 420,6 mil. Sk pre 39 stavieb a 1 005 bytových jednotiek. Najviac prostriedkov smerovalo do Žilinského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja. Okrem už uzavretých zmlúv MVRR eviduje ku koncu marca žiadosti bez zmluvy s výškou dotácie zhruba 298 mil. Sk. Cieľom tohto programu je vytvoriť podmienky na oživenie výstavby nájomných bytov, určených na bývanie sociálne slabších skupín obyvateľstva. Ich maximálna výška príjmu nesmie prekročiť trojnásobok životného minima. Ministerstvo poskytuje nenávratnú dotáciu na obecné nájomné byty, ktorá pokrýva najviac polovicu nákladov. Štátny fond rozvoja bývania zasa výhodnú pôžičku pokrývajúcu druhú polovicu nákladov na 30 rokov za 3,9-percentný úrok. V rámci programu dotácií na podporu technickej vybavenosti poskytlo MVRR za dané obdobie viac ako 121,6 mil. Sk pre 65 stavieb a v rámci nich pre 1 721 bytových jednotiek. Dotácie smerovali predovšetkým do Prešovského a Trenčianskeho kraja. Okrem týchto uzavretých zmlúv predstavujú dotácie k žiadostiam bez zmluvy pre 24 stavieb s počtom 654 bytových jednotiek približne 46,7 mil. Sk. Ministerstvo poskytuje príspevok maximálne do výšky 80 % obstarávacích nákladov stavby, na byt v bytovom dome 82 400 Sk, na rodinný dom 144 200 Sk. Za dané obdobie štát vynaložil na program odstraňovania systémových porúch v panelových domoch takmer 9,2 mil. Sk pre 21 stavieb s 1 137 bytovými jednotkami. Nové žiadosti, ktorými sa odstránia systémové poruchy, predstavujú dotáciu vo výške približne 4,45 mil. Sk. Dotácie sa týkajú desiatich stavieb a 553 bytových jednotiek. Zlepšenie technickej vybavenosti a odstránenie systémových porúch má za cieľ zvýšiť hodnotu bytového fondu a zabrániť jeho opotrebovaniu. Ministerstvo poskytuje na tento program príspevok do výšky 50 % obstarávacích nákladov stavby.

STAVEBNÍCTVO: Česká stavebná výroba vzrástla vo februári o 13,8 %. Priemerná nominálna mzda sa zvýšila medziročne o 14,1 % na 14 412 CZK a zaznamenala reálny rast o 9,8 % ČR-stavebníctvo-vývoj-výsledky-február

PRAHA 9. apríla (SITA, ČIA) – Celková stavebná výroba v ČR vo februári tohto roka vzrástla medziročne o 13,8 %. Po očistení od sezónnych výkyvov bola vo februári v medzimesačnom porovnaní vyššia o 5,4 %. Rast stavebnej výroby ovplyvnili predovšetkým priaznivé klimatické podmienky. Vyplýva to z údajov, ktoré v utorok zverejnil Český statistický úřad (ČSÚ). Najviac rástla stavebná výroba vo veľkých podnikoch s 500 a viac zamestnancami. Priemerná nominálna mzda dosiahla 14 412 CZK a bola o 14,1 % vyššia ako vo februári

minulého roka. Pri započítaní inflácie sa tak reálna mzda zvýšila o 9,8 %. Produktivita práce vzrástla o 10,7 %.

STAVEBNÍCTVO: Produkcia vo februári klesla o 5,5 % na 4,6 mld. Sk. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bol objem stavebnej produkcie vo februári o 2,5 % vyšší ako v januári. SR-stavebníctvo-ŠÚ-výsledky-február. BRATISLAVA 10. apríla (SITA) – Objem stavebnej produkcie vo februári medziročne klesol o 5,5 % na 4,6 mld. Sk, a tak ako predchádzajúcich šesť mesiacov jej úroveň neprevýšila minuloročný objem. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bol objem stavebnej produkcie vo februári o 2,5 % vyšší ako v januári. Vyplýva to z predbežných výsledkov konjunkturálneho prieskumu Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Úroveň produkcie v medziročnom porovnaní ovplyvnila hlavne o 8,9 % nižšia produkcia na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií. Práce na opravách a údržbe vzrástli medziročne o 9,7 % a v zahraničí o 1,1 %. Za dva mesiace sa stavebná produkcia oproti rovnakému obdobiu minulého roku znížila o 4,9 % na 8,7 mld. Sk. V jej vývoji sa premietol pokles produkcie na novej výstavbe o 8 %, rast na opravách a údržbe o 10,4 % a v zahraničí o 5,1 %. Produktivita práce zamestnanca stavebných podnikov bola o 5,6 % nižšia ako pred rokom. V štruktúre tuzemskej produkcie medziročne klesol podiel novej výstavby vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 2,3 percentuálnych bodov na 76,4 %. Podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 3,3 % na 22,6 %.

STAVEBNÍCTVO: Konkurzný správca VD Stavba predáva jej majetok. Na predaj sú zásoby materiálu a náhradných dielcov, dopravné prostriedky, kancelársky nábytok a zariadenia za 453 tis. Sk, predávajú sa aj pohľadávky v hodnote 14. mil. Sk

SR-Stavba VD-konkurz-majetok-predaj BRATISLAVA 10. apríla (SITA) – Správca konkurznej podstaty úpadcu Stavba, výrobné družstvo (VD), Košice ponúka na predaj v treťom kole jeho hmotný investičný majetok, zásoby materiálu a náhradných dielcov, dopravné prostriedky ocenené znaleckými posudkami, kancelársky nábytok a zariadenia v účtovnej hodnote 453 tis. Sk. Predmetom predaja sú aj pohľadávky firmy z rokov 1999 a 2000 v účtovnej hodnote 14 mil. Sk. Vyplýva to z informácií zverejnených konkurzným správcom.

Ako víťazná sa vyhodnotí tá ponuka, ktorá bude najvýhodnejšia z hľadiska výšky ponúkanej kúpnej ceny. Cenovú ponuku musia záujemcovia doručiť do 23. apríla spolu s dokladom o zložení zálohy vo výške 50 % navrhovanej kúpnej ceny. Konkurz na majetok spoločnosti vyhlásil Krajský súd v Košiciach v októbri 2000. Predmetom činnosti družstva boli murárske a obkladačské práce, kladenie podlahovín, tepelné izolácie, pokrývačstvo, inštalácie plynu a ústredného kúrenia, zámočníctvo, elektroinštalácie a výroba rozvodných skríň.

STAVEBNÍCTVO: Dodávateľ stavby Most Košická bude známy o mesiac. Výsledok výberového konania, ako aj posudok konzultanta musí odsúhlasiť Európska investičná bankaSR-stavebníctvo-Most Košická-ponuky-vyhodnotenie-súhlas-EIB

BRATISLAVA 10. apríla (SITA) – Výberová komisia na výstavbu Mostu Košická v stredu určila víťaznú ponuku v vo výbere dodávateľa stavby. Podľa pravidiel Federácie autorizovaných inžinierov (FIDIC) však musí výsledok výberového konania, ako aj posudok konzultanta odsúhlasiť Európska investičná banka (EIB). Záverečný súhlas EIB podmieňuje tiež zverejnenie mena víťaza. Protokol o výberovom konaní spolu so správou konzultanta sa posiela do EIB, stanovisko banky by malo byť známe v priebehu 4 až 5 týždňov. Agentúru SITA o tom informoval generálny riaditeľ spoločnosti Metro, ktorá je generálnym investorom stavby, Vladimír Kovalčík. Ponuky na zhotovenie Mostu Košická podalo päť spoločností zo siedmich firiem, ktoré po tom, ako uspeli v predkvalifikácii uchádzačov na dodávateľa stavby vyzvala výberová komisia. Uchádzači mohli predložiť ponuky do 18. marca. Pôvodný termín sa posunul o 14 dní vzhľadom na zložitosť problematiky projektu. Medzi sedem firiem, ktoré uspeli v predkvalifikácii, patrí Skanska – DSH Consortium, IS-Ganz-HDS Consortium, BDBC JV – Züblin AG spolu s Eiffel Construction Metallique a Pittel+Brausewetter, Alpine Mayreder Bau JV, Doprastav Bratislava & VA TECH VOEST MCE GmbH & Co.Linz, Strabag – DSD Dillinger a posledná CMC DI Ravenna – Rizzani de Eccher Joint Venture. Členmi výberovej komisie, ktorá zostavila poradie ponúk, sú predstavitelia mesta Bratislava, Ministerstva financií SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, ako aj spoločnosti Metro. Konzultantom projektu výstavby Mostu Košická je britská spoločnosti Mounsell. Financovanie piateho bratislavského mosta z polovice pokryje štátny rozpočet, zvyšok nákladov pokryjú pôžičky z EIB. Cena stavby by mala dosiahnuť 3,6 mld. Sk. Stavba Mostu Košická súvisí s vybudovaním nových diaľničných úsekov cez Bratislavu. Úlohou Mostu Košická bude tiež odbremenenie Starého mosta, keďže sa čoraz viac zdôrazňuje potreba jeho rekonštrukcie. Okrem toho pretrváva hrozba vyradenia Starého mosta z prevádzky, najmä po havárii remorkéra Grafenstein 27. marca. Piaty bratislavský most má tiež vytvoriť rezervu na zvládnutie dopravnej situácie v hlavnom meste SR.

Pred rokom 1990 bolo stavebníctvo jedným z nosných odvetví národného hospodárstva Slovenska. Na HDP krajiny sa jeho podiel pohyboval nad úrovňou 10%. Článok : Podiel na HDP klesá Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 9. 4. 2002 Strana: 12 Autor : Turanský Vladimír

Pretože toto odvetvie na seba viaže ďalšie pracovné sily v iných odvetviach, zvládlo extenzívny priemyselný rozvoj Slovenska počas jeho industrializácie, ako aj pri riešení bytového problému. Typickým znakom práve tejto „extenzivity“ bolo, že sa stavebníctvo nevyhlo problému kvality a včasného ukončenia rozostavaných stavieb. Rozostavanosť bývala takmer neúnosná, čo bolo predmetom všeobecnej kritiky. Napriek nej a zmene vlastníckych vzťahov v nasledujúcom období, ako aj zmenami hospodárskej politiky tak, ako sa striedali vlády, sa stavebníctvo dostalo do útlmu. Podľa niektorých informácií, porovnávajúc sa s českým stavebným priemyslom, ten náš produkuje len 25% objemu stavebných prác, hoci po rozdelení štátu naša kapacita predstavovala polovičný podiel. Hlavnými príčinami bola absencia dlhodobejšej hospodárskej politiky, zásadné a nevyspytateľné zmeny po výmene vlád, nedostatok financií na dokončenie rozostavaných objektov, nedostatok finančných prostriedkov miest a obcí, nízka miera investovania do modernizácie slovenského priemyslu, neschopnosť podkapitalizovaných slovenských firiem vstúpiť do rozhodujúcich obchodných vzťahov, absencia pravidiel na ochranu vlastného trhu, prepad prílevu zahraničných investícií oproti očakávaniam atď. Vlani predstavoval podiel stavebníctva na HDP iba 3,5%. Tržby stavebných podnikov za rok 2001 dosiahli 94,23 mld Sk. Objem stavebnej produkcie predstavoval 74,73 mld Sk, z toho v zahraničí 2,68 mld Sk. Pracovné kapacity boli redukované z viac ako 151.200 v roku 1998 na vlaňajší počet 122.873. Stavebné podniky síce vykazujú v posledných troch rokoch mierny nárast produkcie, no ešte nedosiahli úroveň roku 1998 (77,63 mld Sk). Z uvedených výsledkov vyplýva, že stavebníctvo sa zatiaľ nestabilizovalo. K začiatku tohto roka bolo u nás evidovaných 1,738 mil. bytov, z toho približne polovica je v bytových domoch. Po zastavení systému komplexnej bytovej výstavby v roku 1992 sa v roku 1994, 1995 a potom v aj v roku 2000 vypracovala koncepcia štátnej bytovej politiky. Základným princípom bytovej politiky v podmienkach trhovej ekonomiky je zodpovednosť každého občana za obstaranie si vlastného bývania.“

Podiel stavebníctva na HDP Slovenska (%)

1990 – 9,2
1991 – 7,4
1993 – 6,7
1995 – 7
1997 – 6,9
1999 – 5,2
2000 – 4,8
2001 – 3,5

Anotácia: Stavebná výroba v ČR pokračuje v dynamickom raste roku 2001, kedy sa medziročne zvýšila o 9,6%. Hoci sa v januári predpokladal pokles, stavebníctvo vzrástlo oproti rovnakému obdobiu roku 2001 o 3%, vo februári dokonca 13,8%. Článok : Růst českého stavebnictví předčil očekávání expertů Titul : HOSPODÁŘSKÉ NOVINY/PT Dátum : 10. 4. 2002 Strana: 22 Autor : ČTK; ab IČO : „Analytici pritom očakávali maximálne 4% vzostup. Podľa Českého štatistického úradu rast ovplyvnilo hlavne priaznivé počasie. S názorom štatistikov nesúhlasí hovorca Metrostavu František Polák. „Rast stavebníctva je ovplyvňovaný trvalou výškou verejnej zákazky v oblasti dopravnej infraštruktúry a rastúcim záujmom medzinárodných investorov, nie krásnym počasím. Veľké projekty sú plánované tak, aby ich klimatické podmienky ovplyvňovali čo najmenej,“ uviedol hovorca jednej z najväčších stavebných firiem. Za prvé 2 mesiace roku 2002 dosiahol Metrostav výkony za 1,667 mld Kč, čo je o zhruba 600 mil. Kč, teda o 56% viac ako v roku 2001. Firma začala práce na prieskumných štôlniach pre diaľničné tunely na D 5 pri Plzni a D 8 pri Ústí nad Labem, pokračovala vo výstavbe na trase IV.C metra v Prahe a na ďalších dopravných a komerčných stavbách. „Tempo by som nepreceňoval, vplyv priaznivého počasia je evidentný,“ tvrdí napriek tomu analytik ČSOB Jozef Kovalovský. Aj ďalší ekonómovia označujú priaznivé počasie za hlavný faktor rastu, ďalej ale uvádzajú aj pozitívny vplyv pokračujúceho prílivu priamych zahraničných investícii a výdavkov vlády, najmä na infraštruktúrne stavby. Dopravné stavby predstavujú takmer polovicu zákaziek najväčšej českej stavebnej firmy IPS Skanska. Jej výkony za prvé 2 mesiace roku 2002 zostali na úrovni roku 2001 – 2,5 mld Kč. „11.4. začíname stavať pokračovanie diaľnice D 1 v úseku Vyškov-Mořice,“ uviedol generálny riaditeľ IPS Skanska Zdeněk Burda. Stavbu s tromi mimoúrovňovými križovatkami a 22 mostmi bude firma realizovať spolu so spoločnosťou SSŽ (Stavby silnic a železnic). Podľa ministerstva dopravy a spojov predstavujú predpokladané investičné náklady 4,6 mld Kč. Ukončenie stavby 16,2 km dlhého úseku diaľnice sa predpokladá v roku 2006. Vo februári bolo vydaných 7609 stavebných povolení. Orientačná hodnota povolených stavieb pritom dosiahla 17,7 mld Kč a podľa ČSÚ bola výrazne vyššia pred rokom vďaka veľkým stavbám dopravnej infraštruktúry. Ďalej bola vo februári povolená výstavba 2094 bytov v hodnote 4,3 mld Kč. Priemerná nominálna mzda v stavebníctve bola v rovnakom mesiaci 14.412 Kč a bola o 14,1% vyššia ako vo februári 2001, reálna mzda sa zvýšila o 9,8%. Produktivita práce vzrástla o 10,7%. „V roku 2002 očakávame zvýšenie stavebnej výroby o 6%,“ zhodli sa analytici Patria Finance a Komerčnej banky. Rast stavebníctva okolo 10% predpokladajú experti Českej sporiteľne.“

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA
e-mail: p67value@p67value.sk


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS