ČLÁNOK




Čo možno očakávať od júlového obchodného deficitu?
28. augusta 2002

Júlový výsledok by mal potvrdiť pokračovanie pozitívneho trendu vývoja zahraničného obchodu (http://www.fini.sk/d.php?d=10334). Aj keď očakávaný výsledok nemusí byť lepší ako júnových 6,1 mld, pri pokračujúcom solídnom zotavení rastu exportu to bude tento rok už štvrté medziročné zlepšenie mesačnej bilancie zahraničného obchodu. Nemožno preto vylúčiť vyšší záujem o korunu (obchodovanie otvorila v stredu okolo 43,7 EUR/SKK) a tlak na jej zhodnotenie, možno aj cez hranicu 43,50 EUR/SKK. Zhodou okolností v prospech tohto vývoja pred štvrtkovým sviatkom hovoria aj v utorok popoludní zverejnené predvolebné preferencie agentúry Focus, ktoré zapadajú do obrazu usadajúceho predvolebného prachu (http://www.fini.sk/d.php?d=10249) .

Aké faktory by mali determinovať dnes zverejnené údaje o zahraničnom obchode?

Pokiaľ ide o import, zaujímavé sú vplyvy minulých štatistík, zmeny kurzu koruny ako aj cien ropy, ale aj reálny rast domáceho dopytu. Po postupnom znížení povolebnej dovoznej prirážky v roku 2000, kedy Slovensko zároveň zaznamenávalo veľmi dynamický pokles inflácie sa vyšší reálny rast domáceho dopytu pretavil do rekorde vysokej medziročnej dynamiky rastu dovozov. Ich medziročný nárast sa vtedy pohyboval na úrovniach 20% aj viac (26% za rok 2000, 20,9% v r. 2001), čo viedlo k zhoršeniu deficitu obchodnej bilancie až na úroveň rokov 1997 a 1998 (9,8% HDP resp. 11% HDP; 2001: 10,4% HDP). Štatistický vplyv tohto prudkého rastu objemu dovozov je významný z toho hľadiska, že vysoká vlaňajšia báza pre tohtoročné porovnanie tak aj pri stále vysokom tohtoročnom objeme importov opticky znižuje vykazovaný údaj o medziročnej dynamike rastu. Vďaka tomu sa podarilo štatisticky Slovensku vykázať oslabovanie tempa rastu dovozov a v úvode tohto roka dokonca jeho medziročný pokles. Práve porovnanie dynamiky vývoja dovozov verzus vývozov je dôležité, pokiaľ ide o odpoveď investorov na otázku, kam by sa mohol deficit zahraničného obchodu (ergo bežného účtu, ergo nepriamo aj platobnej bilancie) uberať v budúcnosti.

Júlové čísla však nebudú len o štatistike. Pokiaľ ide o ekonomické vplyvy na import, júl bol mesiacom výrazného oslabenia slovenskej meny, z úrovne 43,90 Eur/Skk až tesne k hranici 45 Eur/Skk. Napriek tomu sa netreba ponáhľať s učebnicovou interpretáciou vplyvu tohto javu na dopyt po importoch, pretože v krátkodobom horizonte nie je objem skutočne dovezených komodít tak citlivý na vývoj meny (väčšina objednávok sa vyhotovuje vopred). Preto je bezprostredným krátkodobým vplyvom oslabenia meny na import rast jeho nominálneho, peňažného objemu, aj keď vplyv tohto faktora úmerne kompenzuje nominálne „nafúknutie“ objemu exportu. Tu sa síce možno pozastaviť nad skutočnosťou, že veľká časť nášho dovozu pozostáva z východu dovážaných „dolárových surovín“. Priaznivý nominálny vplyv oslabenia dolára až nad paritu s eurom však negatívne kompenzoval rast cien ropy prakticky o takmer 10% (Brent: z 23,7 USD/bl v júni až na 26,3 USD/bl v júli). Ropa, s ňou cenovo korelovaný plyn predstavujú azda najvýznamnejšie položky slovenských „dolárových“ importov z východu.

Okrem štatistických a kurzových vplyvov zohrá v júlovom vývoji dovozu zrejme nemalú úlohu aj rekordne nízka inflácia. Tá prispela k vyššiemu rastu reálnych miezd, ktoré sa zrejme spolu s miernym sezónnym zlepšením situácie na trhu práce podpíšu na raste dopytu domácností. Ten je spolu s predvolebným apetítom vlády a investičnými a polotovarovými importmi (tie budú zrejme kopírovať oživovanie rastu s nimi súvisiaceho exportu) hlavnými faktormi na strane dopytu po dovozoch.

Z uvedených dôvodov nemožno vylúčiť zrýchlenie medziročného tempa rastu importu oproti júnovým 2,4%, stále by to nemalo byť však zvlášť alarmujúce.

Dôvodom pre tento optimizmus je kľúčový prvok júlového zahraničného obchodu, ktorým je rast exportu. Aj keď sa v tejto štatistike ešte naplno možno neprejavia očakávané kapacitné zmeny dominantných subjektov slovenského exportného priemyslu, abstrahujúc od administratívnych nepresností vo výkazníctve, aké sme mali možnosť zažiť v mesiacoch máj a jún, možno očakávať ďalší mesiac, kedy bude rast vývozu prevyšovať rast dovozu.

Aj v prípade exportu možno počítať s priaznivým vplyvom porovnávacej bázy, tentokrát opačným ako v prípade dovozov. Rast exportu v roku 2001 zďaleka nezodpovedal rastu importu, čo by malo mať menej nepriaznivý vplyv na medziročné porovnanie (ide o nižšiu bázu, ako v prípade importov). Keďže oslabovanie koruny začalo už v apríli, tiež mohlo zohrať priaznivejšiu úlohu pri oživení dopytu po exportoch. Analýzou faktorov, ktoré čo do príčinných súvislostí ako aj štatistickej korelácie vplývajú na slovenský export (ukazovatele oživovania krajín EU) nemožno vylúčiť solídne, možno až dvojciferné tempo rastu exportu. Na strane odvetví sa toto očakávanie opiera najmä na priaznivý vývoj v dominantnom exporte dopravných prostriedkov, ako aj pokračovanie optimistického vývoja vývozu strojov a elektrických zariadení. V exporte základných kovov by sa pri naďalej silnom externom dopyte mohol začať prejavovať cyklicky priaznivý vývoj cien na komoditných trhoch.

Aj napriek tomu, že júlový deficit zahraničného obchodu nemusí byť lepší ako júnové číslo (ovplyvnené už popísanými administratívnymi nezrovnalosťami vo výkazníctve), možno očakávať, že bude nie o málo lepší ako vlaňajšie júlové saldo (-8,5mld). Bude to tak tento rok už štvrtý mesiac s medziročným zlepšením mesačného salda zahraničného obchodu. Vďaka tomu, ako aj postupnému zreálňovaniu očakávaného oživenia externého dopytu v druhom polroku by mali byť tieto čísla prijaté finančným trhom pozitívne. Nemožno vylúčiť krátkodobý tlak na zhodnotenie slovenskej koruny, nie je vylúčené že znova aj cez úroveň 43,50 EUR/SKK. Po tomto údaji by mali byť viac než výrazne oslabené aj obavy z toho, že by tohtoročný obchodný deficit prevýšil vlaňajší (103 mld. Sk) respektíve hranicu 100 mld. Sk. Dosiahnutie tej ako jednu z vážnych obáv uviedla NBS pri aprílovom prekvapivom, preventívnom 0,5%-nom zvýšení kľúčových sadzieb. Loptička sa tak definitívne ocitne na strane novej vlády a jej schopnosti fiškálnej povolebnej reštrikcie. Okrem devízového trhu by bez odozvy na dnešné čísla nemusel ostať ani trh dlhopisov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 5. 2024

USD 1,082 0,004
CZK 24,770 0,039
GBP 0,851 0,000
HUF 389,450 2,370
CAD 1,483 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS