Čína sa stáva čoraz významnejším hráčom na globálnom komoditnom trhu a v priebehu uplynulej dekády mala kritický význam pre viaceré odvetvia, ktoré sa zaoberajú ťažbou nerastných surovín a minerálov.

Anglo-austrálska ťažobná skupina Rio Tinto vo svojom vyhlásení konštatovala, že ČĽR je „geografickým svetlým bodom“ vo všeobecne pochmúrnej svetovej ekonomike.

Ťažobný priemysel totiž silne postihuje ekonomické spomalenie v USA a útlm na trhoch v Európe a Japonsku, no čínska priemyselná produkcia zaznamenáva neustály rast. Rio Tinto v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dovoz železnej rudy do Číny sa v I. polroku 2001 zvýšil o 23% a nič nenasvedčuje tomu, že by dopyt v tejto krajine klesal.

Čína však nie je „veľkým hráčom“ iba na trhu so železnou rudou. Výskumná a konzultačná skupina Macquarie Research vo svojej štúdii uvádza, že ČĽR bola v roku 2000 druhým najväčším odberateľom (hneď po USA) hliníka, medi, olova, zinku a cínu. Nárast importu týchto kovov, ale aj východiskových surovín na ich výrobu, je v porovnaní s ostatným svetom enormný. Napríklad v prípade hliníka sa čínsky odber zvyšoval podľa Macquarie Research v rokoch 1990-2000 v priemere o 14%, no ďalšie krajiny vykázali za to isté obdobie iba trojpercentný nárast tohto ukazovateľa.

Momentálne je problémom to, že v Číne dochádza k silnej redukcii malých, ekonomicky nevýkonných a ekologicky závadných spracovateľských podnikov a k ich preskupovaniu do väčších celkov. Modernizácia celého odvetvia na určitý čas môže spomaliť dopyt, avšak v krátkej budúcnosti sa očakáva ďalšia akcelerácia záujmu po vysokokvalitných nerastných surovinách. Za väčší problém sa považuje, že Čína je málo predvídateľný, ba dokonca nezodpovedný obchodný partner, ktorému vyčítajú, že sa stále vyhýba dlhodobým kontraktom, ktoré sú dnes typické pre komoditné trhy. K marketingu nepristupuje koordinovane a každá čínska provincia realizuje svoj „vlastný“ biznis. Tieto negatíva by sa však mali odstrániť po vstupe Číny do WTO.