Po intervencii, ktorú uskutočnila čílska centrálna banka už druhý raz v priebehu ostatných troch mesiacov, sa čílske peso mierne zotavilo z historického minima. Výmenný kurz osciloval ešte na začiatku minulého týždňa okolo 690 pesos/USD, no včera sa čílska mena obchodovala na hladine 680,15 pesos/USD, čo znamená posilnenie o 1,33%.

Komplikácie v tomto kontexte spôsobuje fakt, že sústavný pokles vykazuje brazílsky real a naďalej sú na „mŕtvom bode“ rokovania argentínskych predstaviteľov so zástupcami Medzinárodného menového fondu.

Dodajme, že čílsku a brazílsku menu postihuje hrozba devalvácie v Argentíne vari najviac spomedzi všetkých latinsko-amerických krajín.

Aj to bol jeden z hlavných dôvodov rozhodnutia čílskej centrálnej banky postupne injektovať na devízové trhy 4 miliardy USD v záujme stabilizácie pesa. Prvým krokom má byť emisia v dolároch denominovaných dlhopisov v objeme dvoch miliárd USD, ku ktorej má dôjsť do konca tohto roka a paralelne s týmto opatrením dôjde aj k uvoľneniu rovnakej čiastky z čílskych devízových rezerv.

Peso od začiatku roka 2001 stratilo zhruba 17% zo svojej hodnoty.

K zásahu na devízovom trhu došlo vzápätí po vyhlásení čílskeho prezidenta Ricarda Lagosa, ktorý vyzval medzinárodnú finančnú komunitu, aby „obnovila stabilitu na zdecimovanom latinsko-americkom trhu“.

V rámci 15. výročného summitu takzvanej Rio Group v Santiagu de Chile Ricardo Lagos uviedol, že Latinská Amerika by mala vytvoriť spoločnú platformu pri dialógu s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou a takisto zastávať aj koordinované pozície pri nadchádzajúcom novembrovom zasadaní Svetovej obchodnej organizácie – WTO a následnom novom kole globálnych obchodných rokovaní.

Čílsky prezident Lagos a jeho mexický partner Vicente Fox tiež vyzvali medzinárodné kreditné inštitúcie, aby podnikli „rýchle a efektívne kroky pri hľadaní východiska z terajšej krízy v Argentíne“.

Táto otázka spoločne s posúdením vplyvu poklesu ekonomiky USA na latinsko-americké krajiny zrejme dominuje, hoci neoficiálne, na summite Rio Group, na ktorom sa zúčastňuje 19 hláv štátov.

Formálnou príčinou vzniku tohto zoskupenia bolo posilnenie demokracie a mieru v regióne po vypätom období turbulentných sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

Momentálne sa však prioritou stávajú ekonomické otázky a vytvorenie jednotného latinsko-amerického frontu pri riešení akútnej hospodárskej agendy.