ČLÁNOK




ČEZ je prípade úspechu v boji o Slovenské elektrárne pripravený na úzku spoluprácu s HBP
13. augusta 2004

Český ČEZ chce v prípade svojho úspechu v privatizačnom tendri na Slovenské elektrárne (SE) úzko spolupracovať aj s ich najväčším dodávateľom hnedého uhlia Hornonitrianskymi baňami Prievidza (HBP) a chce prispieť aj k rozvoju podnikateľských aktivít v celom priľahlom regióne.

Za účelom zreálnenia takýchto zámerov generálny riaditeľ a predseda predstavenstva ČEZ Martin Roman s riaditeľom HBP Petrom Čičmancom podpísali Dohodu o spoločnom postupe. Táto dohoda, ktorá sa začne napĺňať po prípadnom úspechu ČEZ v boji o SE, však podľa zástupcov českej firmy ešte nehovorí o garantovaní konkrétnych odobraných množstiev hnedého uhlia. Priamo v tejto dohode obe firmy deklarujú len svoj záujem o jeho efektívne využívanie v rámci diverzifikovanej palivovej základne SE.

Obe spoločnosti ale deklarujú záujem spolupracovať pri rozvoji hornonitrianskeho regiónu. Má sa to dotýkať najmä aktívneho vytvárania nových pracovných miest a podpory profesionálneho rozvoja jeho obyvateľov. ČEZ a HBP chcú spolu využívať skúsenosti a know-how pri rozvoji regionálneho teplárenstva a energetiky. Chcú zintenzívniť aj spoluprácu pri environmentálnych aktivitách a rekultivácii prostredia a mali by tiež rozvíjať projekty na zvýšenie využitia obnoviteľných energetických zdrojov.

„Vysoko si vážime prístup ČEZ a jeho vôľu podporiť aktivity, ktoré budú viesť k rozvoju celého nášho regiónu,“ povedal po uzavretí dohody Čičmanec. „Dnešná dohoda je prejavom seriózneho záujmu spoločnosti ČEZ o podiel v SE a zároveň dôkazom, že ČEZ to s rozvojom slovenskej energetiky myslí vážne,“ uviedol Roman.

Práve prachové uhlie na energetické účely predstavuje až 85 % z celkovej produkcie HBP a doplnkový sortiment triedených druhov uhlia pokrýva len 15 % produkcie firmy. Najväčším obchodným partnerom HBP v odbyte energetického uhlia je Elektráreň Nováky v Zemianskych Kostoľanoch.

Súperom ČEZ v boji o SE je aj ruská firma RAO UES a taliansky Enel. Privatizačná komisia má po prvýkrát k ich záväzným ponukám zasadnúť už vo štvrtok. Privatizačný poradca, ktorý mal na preštudovanie ponúk asi dva týždne, jej môže odporučiť hneď jediného preferovaného investora, alebo ju požiada o otvorenie ďalších rokovaní s väčším okruhom investorov. Tí by mohli svoje ponuky viac objasniť.

Podľa Smeru je privatizácia SE netransparentná a neférová na úkor ČEZ

Podľa predstaviteľov politickej strany Smer je privatizácia Slovenských elektrární (SE), a. s. netransparentná a neférová.

Vedenie opozičnej strany má vážne pochybnosti o tom, či minister hospodárstva SR Pavol Rusko nepreferuje v privatizačnom boji ruskú spoločnosť InterRAO na úkor českého uchádzača ČEZ. Rozdiel medzi oboma ponukami má pritom podľa predsedu Smeru Roberta Fica predstavovať až 12 miliárd Sk v prospech českého uchádzača. Samotnú predajnú cenu pritom predseda strany odhadol na 19 až 20 miliárd Sk, čo hodnotí ako smiešnu sumu. „Zdá sa, že minister hospodárstva Pavol Rusko, ktorý sa v procese privatizácie správa, ako keby predával svoj podiel v TV Markíza, mal už dávno vybraného privatizačného šampióna,“ povedal dnes Fico na tlačovej besede strany Smer. Ako ďalej uviedol, Pavol Rusko už 27. mája 2004, teda ešte pred podaním oficiálnych ponúk, v televíznej relácii Sito úplne napriamo vylúčil český ČEZ z privatizácie, keď mal vyhlásiť, že „spojenie s ČEZ by nebolo výhodné.“

„Ako je možné, že minister hospodárstva SR nerešpektuje podmienky, ktoré pre privatizáciu elektrární postavila vláda, keď prenechala na investorov rozhodnutie, či zahrnú do svojich ponúk aktíva, ako je V1, A1, závod na vyraďovanie jadrových elektrární alebo rozostavané bloky v Mochovciach,“ spýtal sa rozhorčene R. Fico a pokračoval: „Vláda nevyhlásila, že kto tieto aktíva nebude chcieť, bude automaticky v nevýhode, ako dnes mimoriadne intenzívne komunikuje P. Rusko úplne v rozpore s tým, čo povedala vláda, keď stanovovala podmienky privatizácie Slovenských elektrární.“

Podľa predsedu Smeru súčasná vláda ponúka v rámci privatizácie SE opäť ošúchaný scenár, podľa ktorého politickí nominanti najprv riadia privatizovaný podnik s katastrofálnymi výsledkami a následne vláda odôvodňuje nevyhnutnosť jeho privatizácie, pretože štát je zlým vlastníkom. Podľa odhadov Smeru bolo takto iba z elektrární od roku 2002 „vytiahnutých“ približne 10 miliárd Sk, ktoré mali byť pôvodne určené na ich rozvoj a úhradu daní.

O kompetentnosti privatizačnej komisie pochybuje tieňový minister hospodárstva a poslanec Národnej rady SR za stranu Smer Maroš Kondrót. Podľa jeho slov komisiu, ktorej zloženie prešlo od začiatku privatizačného tendra viacerými zmenami, majú momentálne tvoriť prevažne Ruskovi ľudia. Privatizačný proces pritom podľa poslanca a zároveň člena privatizačnej komisie finišuje v období, ktoré je z hľadiska privatizačného výnosu nevýhodné. Pred výberom absolútneho víťaza zostáva totiž podľa Kondróta otvorených viacero dôležitých otázok, ktoré negatívne vplývajú na cenu. Navyše, Európe hrozí kvôli rastúcej spotrebe a vývoju klimatických podmienok energetická kríza.

Ruský InterRAO podal záväznú ponuku na kúpu dvojtretinového balíka akcií v konzorciu s nemeckým obchodníkom s elektrinou OstElektra. Okrem nórskeho Norsk Hydro a nemeckej E.ON Energie by ďalším partnerom rusko-nemeckého konzorcia mal byť aj francúzsky konštruktér atómových elektrární Framatome, ktorého majiteľmi sú spoločnosti Areva a Siemens. InterRAO, označovaný aj ako RAO UES International, je spoločným podnikom ruským štátom ovládaných spoločností RAO UES Rusko (60 %) a Rosenergoatom (40 %).

Záväznú ponuku na kúpu 66 % akcií SE podali okrem spomínaného rusko-nemeckého konzorcia aj český ČEZ, taliansky Enel a rakúsky Verbund, ktorého ponuka však pravdepodobne v prvom kole nebude vôbec posudzovaná. Spoločnosť totiž už v médiách prezentovala stanovisko, podľa ktorého má mať záujem len o vodné a tepelné elektrárne, a nie o celé elektrárne.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

17. 5. 2024

USD 1,084 0,002
CZK 24,722 0,013
GBP 0,857 0,002
HUF 387,600 1,420
CAD 1,478 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS