Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) zdôrazňuje, že celý systém treba oddlžiť jednorazovo, čím sa predíde ďalšiemu vývoju narastania dlhov. Dlhy zdravotníckych zariadení pritom rezort odhaduje na 14,18 mld. Sk. MZ očakáva, že zadlženosť štátnych zdravotníckych zariadení ústavnej starostlivosti bude kulminovať práve v tomto a nasledujúcom roku. V ďalších rokoch by mal ich dlh poklesnúť z dôvodu prechodu väčšiny zariadení pod vyššie územné celky (VÚC), mestá a obce a s časti aj vznik neziskových, verejno-prospešných organizácií. „Ich dlhy prejdú na osobitnú štátnu inštitúciu dlhovej služby a tak tieto zariadenia prejdú do budúceho roku úplne oddlžené,“ píše MZ v analýze o makroekonomických trendoch v rezorte. Podľa MZ, ak by sa oddlženie neuskutočnilo, dlhy by rástli ročne o 15 až 21,4 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje od 1,57 do 2,8 mld. Sk ročne bez úrokov.

Podľa MZ, dlhy sa budú riešiť v závislosti od spôsobu transformácie. „Zdravotnícke zariadenia, ktoré zostávajú v pôsobnosti ministerstva dlhovali ku koncu minulého roka svojím veriteľom 8,56 mld. Sk. Ich pohľadávky voči zdravotným poisťovniam pritom dosahujú 4,36 mld. Sk. Tieto dlhy sa budú riešiť podľa splátkového kalendára, schváleného vládou najneskôr do konca roku 2004. Pri ich vyrovnávaní z mimoriadnych zdrojov sa zároveň vykoná ich kompenzácia s ich pohľadávkami voči zdravotným poisťovniam,“ vysvetľuje rezort svoje predstavy.

Iným spôsobom by sa mali oddlžiť zdravotnícke zariadenia, ktoré sa od budúceho roka budú transformovať na neziskové, samosprávne organizácie, ktoré budú poskytovať všeobecne prospešné služby. Tie dlhovali ku koncu roka 2001 svojím veriteľom 1,19 mld. Sk, pričom ich pohľadávky voči zdravotným poisťovniam predstavovali 0,45 mld. Sk. Na riešení ich dlhov by sa mali podieľať podľa splátkového kalendára, schváleného vládou najneskôr do konca roku 2002 mimoriadne zdroje.

Podstatná časť štátnych polikliník by sa mala privatizovať. Ich záväzky ku koncu minulého roka činili celkom 0,25 mld. Sk, ich pohľadávky voči zdravotným poisťovniam dosahovali 0,17 mld. Sk. Ich dlhy by sa mali podľa MZ riešiť ich privatizáciou.

Do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, respektíve miest a obcí by mali podľa koncepcie MZ, schválenej vládou prejsť najmä nemocnice I. a II. typu. V súlade so zákonom by tieto zariadenia mali prejsť do pôsobnosti VÚC bez dlhov. Záväzky týchto zdravotníckych zariadení ku koncu roka 2001 prevyšovali 4,17 mld. Sk. Ich pohľadávky predstavovali 2,06 mld. Sk. „Tieto dlhy i s pohľadávkami prejdú na štát a budú kryté z mimoriadnych zdrojov,“ dodáva vedenie rezortu.

Pre tento rok by malo z príjmov z privatizácie ísť na splatenie starých dlhov vyše 6,18 mld. Sk. „V prípade ich získania bude v systéme na splatenie starých dlhov chýbať ešte 14,5 mld. Sk. Tieto prostriedky nie je reálne získať z vnútorných zdrojov systému, budú sa musieť riešiť za priamej účasti štátu,“ zdôrazňuje MZ. Zároveň dodáva, že keďže privatizácia významných štátnych podnikov sa ukončí najneskôr v roku 2003, splátkové kalendáre by mali byť v časovom súlade s touto privatizáciou. Štátny rozpočet totiž nebude ani v budúcnosti disponovať s rezervami, ktoré by postačovali na vykrytie starých dlhov verejného zdravotníctva.