ČLÁNOK




Časovaná bomba nereálnych sľubov
25. januára 2002

Nebankové subjekty sú podnikateľské subjekty, ktoré prijímajú vklady bez toho, že by mali bankovú licenciu. Ponúkajú vysoké výnosy z vkladov. Nevzťahujú sa na ne žiadne špeciálne predpisy a navyše nespadajú pod orgány štátneho dozoru. Aká je v nich situácia o tom hovorí najnovšia analýza Asociácie správcovských spoločností.

Podstatou fungovania nebankových subjektov je to, že vklady a vysoké výnosy sa vyplácajú z prijatých vkladov. Fungujú dovtedy pokiaľ nemusia vyplatiť viac ako prijali. Bežne sa pre tento systém používa názov pyramídová (Ponziho) schéma. Hlavným dôvodom prečo obyvatelia vyhľadávajú nebankové subjekty sú vysoké výnosy.

Základné druhy
Nebankové subjekty sa dajú rozdeliť na niekoľko druhov. Časť z nich sa začala obracať na občanov prostredníctvom inzercie, aby si zabezpečila finančné prostriedky na vlastné podnikanie. Samotné podnikanie však bolo málokedy seriózne. Ak aj bol záujem, nikdy nebola zabezpečená dostatočná odbornosť správy investícií.

Ďalšia časť nebankových subjektov funguje ako záložne a z vkladov poskytuje krátkodobé úvery za vysoké úroky. V niektorých prípadoch po započítaní poplatkov tieto úroky predstavujú až 60% ročne. Iná skupina nebankových subjektov získava od občanov peniaze, ktoré vkladá do podnikania, ktoré sa javí ako vysoko výnosné. Podnikajú dcérske spoločnosti, v ktorých je nebankový subjekt ako spoločník.

Nebankové inštitúcie nepodliehajú žiadnej informačnej povinnosti. Nie sú pred výzvou na zhromažďovanie peňazí zverejniť základný prospekt s informáciami o finančnom stave a podnikateľských zámeroch.

Občania, ktorí vložili peniaze do týchto subjektov nepovažujú túto investíciu za rizikovú časť svojich osobných financií. Naopak myslia si, že je vysoko bezpečná A práve tu sa zakladá potenciálny spoločenský problém, keď sa mnohí sklamaní investori budú obracať na vládu, že dostatočne nezabezpečila kontrolu podobných spoločností, prípadne budú žiadať náhradu svojich vkladov.

Časovaná bomba
Niekoľkonásobné varovania predstaviteľov Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska o tom, že vklady v nebankových subjektoch nie so zo strany štátu ničím kryté a ani krach niektorých z nich nezabránil neustálemu zvyšovaniu podielu týchto subjektov na trhu. Je predpoklad, že súčasný stupeň dôvery voči týmto subjektom zostane zachovaný. Je to však časovaná bomba.

V tejto situácii však hrozí reálne nebezpečenstvo, že k takmer nevyhnutnému kolapsu týchto spoločností dôjde až neskôr, keď miera vkladov občanov do týchto spoločností presiahne určitú spoločensky neakceptovateľnú hranicu. pri investovaní do všetkých podobných spoločností platí mnoho obdobných znakov. Drobný investor nepozná, a ani nemá možnosť ovplyvniť obchodné aktivity týchto spoločností a záruky poskytované pri uzatváraní zmlúv sú často spochybniteľné.

Podľa Asociácie správcovských spoločností nebankové (nelicencované) subjekty doteraz vyzbierali od verejnosti 12 mld. Sk. Občania z tohto množstva nenávratne prišli o 4 mld. Sk. Dá sa predpokladať, že tieto čísla sú ešte vyššie. Priemerná životnosť doteraz skrachovaných nebankových subjektov sú 4 roky. V súčasnosti aktívne pôsobí najmenej 13 subjektov s priemernou dobou činnosti 3,5 roka. Z hľadiska regionálneho zastúpenia najpostihnutejším regiónom je východné Slovensko, ktoré je najviac postihnuté nezamestnanosťou.

Objem v správe jednotlivých nebankových subjektov sa len veľmi ťažko odhaduje. Je to predovšetkým preto, lebo tieto spoločnosti neposkytujú o sebe údaje. Spoločnosti s veľkým podielom na trhu však aj v tejto oblasti urobili určitý, aj keď iba malý krok vpred a niektoré údaje zverejňujú. Množstvo týchto informácií nestačí pre akúkoľvek vážnejšiu analýzu. Hoci vychádza z neúplných údajov, na základe nich sa dá ukázať dlhodobá neudržateľnosť výnosov, ktoré prezentujú jednotlivé spoločnosti.

Zameriame sa na činnosť troch najvýznamnejších nebankových spoločností – pôsobiacich na Slovensku – AGW, s. r.o., B. M. G. Invest, s. r. o. a Horizont Slovakia, o. c. p., a.s. , pričom B. M. G. Invest je dcérskou spoločnosťou Horizont Slovakia, o. c. p., a.s. Tieto spoločnosti sa prezentujú v médiách rozsiahlymi reklamnými kampaňami a vyznačujú sa spoločným znakom – vysokým sľubovaným výnosom. Výška úrokov pri rôznych lehotách splatnosti pohybuje od 19% do 35% p. a.

Pre porovnanie treba spomenúť, že aktuálna výška výnosu štátnych dlhopisov, ktoré nemajú žiadne riziko je 8% p. a. „Zhodnotenie“ investícií v nebankovom subjekte je teda viac ako trojnásobné v prípade ročných štátnych cenných papierov.

Siete a reklama
Rozsah dosť veľkých pobočkových sietí jednotlivých nebankových subjektov môže konkurovať mnohým bankám. Väčšinou je pobočka v každom okresnom meste, vo väčších sídlach viacero. Prevádzkové náklady na činnosť jednej pobočky sú ročne 1 až 1,5 mil. Sk. Každá zo spoločností má iný počet pobočiek a pohybuje sa od 25 do 66, ich počet však neustále stúpa. Analýza predpokladá, že každá zo spoločností bude nútená zbierať finančné prostriedky prostredníctvom 75 – 80 pobočiek. Priemerné ročné náklady na sieť sa pohybujú od 25 do 75 mil. Sk.

Druhým spôsobom náboru nových klientov je rozsiahla sieť takzvaných investičných poradcov. Tí pracujú za províziu za každú uzavretú zmluvu. Výška provízie závisí od množstva peňazí a pohybuje sa v rozpätí od 5 do 7,5%. Vyplácané provízie zvyšujú náklady týchto spoločností. Objem prostriedkov vyzbieraných prostredníctvom pobočkovej siete tvorí 80% všetkých vkladov.

Spoločným znakom pôsobenia všetkých nebankových subjektov je rozsiahla reklamná a medialna kampaň. Vzhľadom na povahu fungovania podobných spoločností je logické, že sú nútené každoročne zvyšovať objem prostriedkov vkladaných do reklamných kampaní.

V roku 1998 nebankové subjekty investovali do reklamy 180 mil. Sk, v roku 1999 to bolo 265 mil. Sk čo predstavuje nárast o viac ako 47%. V minulom roku na reklamu nebankové subjekty minuli 341 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast 29%. Podľa porovnania nárastu nákladov sa zdá, že tempo rastu rastu výdavkov do reklamy postupne klesá. Opak je však pravdou. Iba za prvý polrok tohto roka náklady troch najreprezentatívnejších subjektov dosiahli 150 mil. Sk. Táto suma nezhŕňa spoločnosti Drukos, 1. garantovaná, 1. dôchodková, Podielové družstvo Slovenské investície. Podľa kvalifikovaných odhadov by mohli náklady na reklamu v tomto roku dosiahnuť 500 mil. Sk. Oproti roku 2000 to predstavuje nárast o 61%. Len na porovnanie treba uviesť, že v roku 2000 celý bankový sektor zaplatil za reklamu 326, 9 mil. Sk, čo je o niečo menej ako nebankové subjekty. Netreba však zabúdať, že nebankové subjekty platia reklamu priamo z vyzbieraných vkladov.

Nebezpečenstvo je aj v tom, že nebankové subjekty sú významným zákazníkom médií a tie ich činnosť nebudú posudzovať dostatočne objektív ne. To by mohlo byť pre činnosť nebankových subjektov veľmi nebezpečné. Pre médiá sú príjmy od takýchto spoločností veľmi významné na nezanedbateľné.

Nereálne výnosy a defraudácia
Okrem nákladov deklarovaných voči vkladateľom, nákladov na predajné siete a nákladov na reklamu majú nebankové subjekty aj iné bežné prevádzkové náklady, napríklad investície (odpisy) a podobne. Ich výšku budeme pre zjednodušenie zanedbávať, lebo je pre náš účel považujeme na nerelevantnú.

Dosahovanie výnosov v rozpätí od 21,3% p. a. do 46% p. a. je za súčasnej situácie na finančných trhoch, pri takýchto vysokých objemoch vyzbieraných prostriedkov, z dlhodobého hľadiska určite neudržateľné a s vysokou pravdepodobnosťou to bude určite viesť k neodvratnému krachu týchto spoločností so všetkými svojimi spoločenskými a sociálnymi dopadmi.

Aktíva týchto spoločností sú do určitej miery známe (stávkové kancelárie, lízing, splátkový predaj, nehnuteľnosti, médiá a podobne). Podnikanie v tejto oblasti prebieha vo vysoko konkurenčnom priestore. Takmer o všetkých nebankových subjektoch sa dá povedať, že výnos blížiaci sa hranici 50% p. a. je absolútne nereálny. Preto je nutné sa obávať, že hrozí vážne riziko defraudácie takto „investovaných“ finančných prostriedkov. To že tieto spoločnosti vzorne vyplácajú svoje záväzky voči vkladateľom je možné iba vďaka prílivu nových „investorov“, čí sa základ povestnej pyramídy neustále zväčšuje.

Bankrot zasiahne občanov
Pôsobenie nebankových inštitúcií je o to nepochopiteľnejšie, že v súčasnej situácii sa výška úročenia bankových úverov pohybuje okolo 14%. Mnohé nebankové subjekty tvrdia, že vyzbieranými peniazmi úverujú rôzne projekty. Peniaze získané z banky nie sú zaťažené zbytočnými nákladmi na pobočky a reklamu. Analýza ASS tvrdí, že aj z tohto je zrejmé, že činnosť nebankových subjektov je prinajmenej protirečivá.

Činnosť väčšiny nebankových subjektov je možná len vtedy pokiaľ sa nezastaví prílev nových finančných prostriedkov od obyvateľstva. Pre ich udržanie je nevyhnutné, aby ročne stúpli vklady o 30-40%. V opačnom prípade sa celá schéma nevyhnutne rozpadne.

Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila marketingová agentúra Markant v spolupráci s J & T Asset Managment priemerný vklad do podielového fondu je 30 000 Sk. Ten istý prieskum zistil, že obyvateľstvo oveľa spontánnejšie a podporene vníma značky nebankových subjektov. Kvôli nízkemu povedomiu spojenému s investovaním do podielových fondov sa dá predpokladať, že priemerný vklad do nebankové subjektu je od 70 000 do 90 000 Sk. Nevyplatenie vkladu v nebankovom subjekte by zasiahol celú rodinu. Pri vyzbieraných dvadsiatich miliardách by ich krach zasiahol 1 milión občanov, teda pätinu populácie. Pri stanovených predpokladoch by koniec pôsobenia nebankových subjektov zasiahol 25% všetkých občanov štátu.

Hospodárske výsledky týchto spoločností sú pre širokú verejnosť až na zopár svetlých výnimiek prakticky nedostupné a v drvivej väčšine prípadov nie sú zverejňované ani v Obchodom vestníku a často nie sú prístupné ani samotným investorom.

Z informácií Asociácie správcovských spoločností vyplýva, že hospodárenie týchto nebankových spoločností je vysoko stratové. Napríklad výška straty spoločnosti B. M. G. Invest, s. r. o. dosiahla v roku 2000 úroveň 2,3 mld. Sk, pričom rok predtým bola strata spoločnosti 988 mil. Sk. Podobne spoločnosť Horizont Slovakia dosiahla v roku 2000 stratu 990 mil. Sk a rok predtým strata predstavovala 873 mil. To či je pri takomto hospodárení možné vyplácať dlhodobo všetkých „investorov“ necháme na úvahu čitateľa.

Peňažné prostriedky zhromažďované nebankovými subjektami nie sú, na rozdiel napríklad od podielových fondov správcovských spoločností, oddelené od majetku nebankových subjektov a tieto aktíva sa účtujú spolu s nebankovými subjektami. V prípade zmluvy o tichom spoločenstve ako aj prípade zmluvy o pôžičke, prechádza na nebankový subjekt vlastnícke právo k peňažným prostriedkom.

V prípade veľkého množstva vkladateľov nebankového subjektu, ked ich vklady prevyšujú základné imanie, sa stávajú tieto prostriedky aktívom nebankového subjektu a v právnom zmysle jeho vlastníctvom: nebankový subjekt môže s nimi nakladať ľubovoľne, bez zákonného obmedzenia. Práve táto skutočnosť evokuje nebezpečenstvo spreneverenia majetku nazhromaždeného od občanov.

Materiál bol publikovaný v časopise Investor.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS