ČLÁNOK


,

Čas hrá pre hráča
4. októbra 2002

Rok čo rok bojujú hráči s klubmi kanadsko-americkej Národnej hokejovej ligy (NHL) o čo najlepší kontrakt. Tí, ktorým vyprší zmluva, chcú novú, s lepšími podmienkami. A s vyšším platom. Sú ochotní naťahovať sa a čakať. Aj za cenu, že nestihnú úvod sezóny. Alebo začiatok prípravy. Zo slovenských hráčov toto leto najdlhšie vydržal s nervami Richard Zedník. Oplatilo sa. Za dva roky v Montreale zinkasuje 3,5 milióna amerických dolárov. V minulej sezóne zarobil ,,len“ 765-tisíc dolárov.

Švehla za štyri milióny

Dvadsiatka Slovákov podpisovala v tomto roku kontrakty s tímami NHL. To, samozrejme, neznamená, že si všetci z nich nájdu stabilné miesto v zostavách mužstiev. Väčšina zmlúv je aj tak dvoj- až trojcestných, čo zjednodušene znamená, že klub môže hráča kedykoľvek poslať do farmárskeho, prípadne juniorského tímu s tým, že mu na to obdobie upraví plat. Prirodzene, smerom dolu.

Udalosťou leta – zo slovenského pohľadu – sa stal podpis zmluvy Róberta Švehlu s Torontom. Hokejista, ktorý avizoval ukončenie hráčskej kariéry a rozlúčil sa s Floridou, ako voľný hráč nečakane súhlasil s lukratívnou ponukou kanadského tímu. S tým, že zo štvormiliónového ročného kontraktu poputuje po dohode milión dolárov na účet Dukly Trenčín – 750-tisíc priamo z Toronta, 250-tisíc zo Švehlovho platu.

Pomerne rýchlo podpísali zmluvu aj ďalší – Lašák, Országh a Smrek s Nashville, Hecl s Buffalom, Somík s Philadelphiou, Rastislav Pavlikovský s Minnesotou, Obšut s Vancouverom či Lintner s New Yorkom Rangers. Akurát Ladislav Nagy a Richard Zedník sa s klubmi naťahovali ešte aj v septembri.

L. Nagy sa s kojotmi z Phoenixu dohodol až 11. septembra. Medzitým stihol za Košice odohrať ligový zápas v Spišskej Novej Vsi a dať domácim dva góly. Nagy neakceptoval prvú ponuku klubu – teda nárast platu zo 475-tisíc na 522 500 dolárov. Urobil dobre. Agent mu totiž vybojoval podstatne lepšiu zmluvu – na dva roky a na 1,6 milióna dolárov, pričom v prvej sezóne mu na účet pribudne 750-tisíc dolárov. ,,Chvalabohu,“ vydýchol si ešte doma, na Slovensku, krátko po tom, čo faxom poslal podpis a súhlas s kontraktom. ,,Priznávam, už som bol nervózny, takže som rád, že to, čo sa tak zbytočne dlho naťahovalo, sme konečne uzavreli.“

L. Nagy vyjadril spokojnosť aj so sumou, aj s dĺžkou kontraktu. ,,Vyhovuje mi, po dvoch rokoch už môžem ísť na arbitráž a žiadať ešte viac.“

L. Nagy nie je výnimkou a ani prvým hráčom, ktorého začiatok sezóny zachytil vo vyjednávacej fáze a prvé zápasy odohral v slovenskej extralige. Vlani hral za Trenčín Marián Hossa a Zdeno Chára po osem zápasov a Richard Lintner šesť, predvlani Jozef Stümpel deväť stretnutí za bratislavský Slovan, v tucte, ktorý začínal v lige na Slovensku, je aj Šatan, Pálffy, Bondra, Demitra či dokonca Peter Šťastný, ktorý roku 1993 štyri razy obliekol dres Slovana.

Ešte lepší kontrakt sa po ešte dlhšom čakaní podarilo vyboxovať Banskobystričanovi R. Zedníkovi. Čakal naň do 18. septembra. Dva dni predtým sa prostredníctvom svojho agenta Davida Shatiu ústne dohodol s Montrealom na dvojročnej zmluve vo výške 3,5 milióna dolárov. Ustúpiť musel aj hráč, ktorý požadoval v prvom roku 1,7 a v druhom 1,9, spolu teda 3,6 milióna dolárov, a napokon stotisíc v druhom roku obetoval. Stal sa tak posledným Slovákom, ktorý v tomto roku uzavrel kontrakt s klubom NHL.

Nie každý je rovnako bohatý

Ťahanice hráčov s klubmi o lepšie kontrakty sú podľa jedného z registrovaných agentov J. Crhu, bývalého reprezentačného brankára ČSSR žijúceho v USA, normálne. ,,Hráč žiada maximálne peniaze, klub niekedy nechce na jeho požiadavky pristúpiť. Dochádza ku konfrontácii dvoch strán, ktoré sa raz musia dohodnúť.“ Tretia inštancia je len v prípade, ak hokejista pôsobí v NHL viac ako päť rokov. V tom prípade sa môže obrátiť na arbitra a ten rozhodne o výške zmluvy. Tú sumu potom musí hráč i klub akceptovať. Keď klub nesúhlasí, hráč sa stáva voľným. Nie každý hokejista má odvahu ísť k arbitrovi. Ak sa boja, že by im neprisúdil plat podľa ich predstáv, idú radšej do sporu s klubom.

Najťažšie to majú podľa J. Crhu mladí, čerstvo draftovaní hokejisti. ,,Tí si len ťažko môžu vyjednávať mzdu. Tri roky po drafte musia byť zastrešení dvojcestnou zmluvou, a ak tá vyprší, ešte nemajú nárok obrátiť sa na arbitráž. Jediné, čo kluby musia, je zdvihnúť príjem hráča o desať percent.“

Kedy vlastne dochádza k sporom? ,,Ak si klub myslí, že hráč žiada veľa peňazí,“ tvrdí J. Crha. ,,Prirodzene, platy v NHL sú vec verejná a každý sa vie porovnať, čo klubu prináša a koľko berie rovnocenný hokejista v inom klube. Do úvahy však treba brať skutočnosť, že nie každý tím NHL je rovnako bohatý a môže si dovoliť dať svojim hráčom sumy porovnateľné s hviezdami solventnejších tímov. Klub síce uznáva kvality svojho hráča, ale na vyšší plat jednoducho nemá.“ Čo vtedy? ,,Hokejista sa stáva celkom voľným hráčom, až keď nepodlieha žiadnej zmluve a má viac ako 31 rokov. Buď sa teda obe strany dohodnú na zmluve, alebo hráča vymenia do iného klubu, alebo jednoducho hokejista nehrá. Hráč by teoreticky mohol dostať lepšiu ponuku z iného tímu, ale nestáva sa, aby si kluby preplácali hokejistov.“

Ak sa klub a hráč napokon dohodnú, kto zväčša býva víťazom sporu? ,,Takto sa otázka postaviť nedá,“ oponuje J. Crha. ,,Výsledok rokovaní ovplyvní množstvo detailov, je to vždy individuálne. Hokejistov blížiacich sa k hranici 31 rokov, znamenajúcej pozíciu voľného hráča, navyše etablovaných v NHL, si kluby snažia udržať. Zmluvu natiahnu aj na niekoľko rokov, aby im hokejista po dosiahnutí 31. roku života jednoducho neodišiel. Tam už, najmä ak je hráč naozaj dobrý, idú do kontraktov slušné peniaze a dá sa veľa získať. V takomto prípade hrá čas pre hokejistu, nie pre klub.“

Stáva sa, že spor sa skončí nedohodou a hokejista jednoducho nikde nehrá? ,, Z času na čas áno, ale to sú výnimočné prípady. Väčšinou je tu totiž hrozba tretej strany – arbitra. Tá odpadáva len u mladých hráčov, a práve im je dohadovať zmluvy najťažšie, lebo na klub sa potom nemá ako a čím tlačiť.“

Ročný priemer

V európskom futbale platy klesajú, v zámorskej NBA je dohodnutý platový strop – 42,5 milióna dolárov na sezónu. Myslí si J. Crha, že v NHL je priestor na neustále zvyšovanie výdavkov na zárobky hráčov?

,,V septembri 2004 vyprší súčasná kolektívna zmluva, začnú sa nové rokovania medzi klubmi a hráčskou asociáciou a opäť sa bude zrejme chvíľu štrajkovať. Tlak na zvyšovanie príjmov rastie a nevidím dôvod, prečo by tak nemalo byť. Hokej naberá na popularite čoraz viac, ale nedosahuje úroveň bejzbalu, futbalu a basketbalu. Akonáhle do hokeja výraznejšie vstúpi televízia, utvorí sa zdroj aj na zvyšovanie príjmov, ktoré sú v iných športoch v zámorí v porovnaní s hokejom podstatne vyššie.“

Dnes je priemer ročného príjmu hráča NHL niekde medzi 1,3 až 1,4 milióna dolárov. ,,Rozdiely sa budú zvyšovať,“ mieni J. Crha. ,,Hviezdy prvých útokov budú brať výrazne viac, hráči z tretích a štvrtých formácií možno aj menej ako dnes.“

Iný názor vyjadril tréner a generálny manažér Toronta Maple Leafs Pat Quinn. Upozorňuje, že zvyšovanie príjmov vedie NHL nezvratne do štrajku. ,,Každé obchodovanie má svoje pravidlá. Odkiaľ sa berú peniaze na stále vyššie platy hráčov?,“ pýta sa. Naráža napríklad na čerstvo podpísanú zmluvu Bobbyho Holika s New York Rangers na 45 miliónov USD na päť rokov. Samotné Toronto vyplatí na mzdách hráčom 49 miliónov ročne, a to je v rebríčku rozpočtov na mzdy na šiestom mieste v NHL, keď na najvyšších priečkach sú bohaté kluby New York Rangers a Detroit. ,,Mali by sme sa nad budúcnosťou poriadne zamyslieť,“ varuje P. Quinn.

Berie tri percentá

Jiří Crha (1950) je bývalý reprezentačný brankár, s ČSSR získal striebro na olympiáde 1975 v Innsbrucku. Z MS má tri strieborné a jednu bronzovú medailu, v čs. drese nastúpil v 55 zápasoch. Roku 1979 emigroval, po troch sezónach v Toronte chytával v Európe a po skončení hráčskej kariéry sa roku 1993 vrátil do USA, na Floridu, kde v Boca Ratone žije a pracuje. Je registrovaný hráčskou asociáciou NHL a dnes zastupuje 20 hokejistov z Česka a Slovenska (zo Slovákov bratia Hossovci, Mezei, Radivojevič, Lintner, Bicek a Balej).

,,Klientela, ktorú mám, mi stačí, aby som sa venoval práci agenta na plný úväzok.“ J. Crha pracuje spolu s bratom Rudolfom, ktorý má v Česku a na Slovensku na starosti skauting a hľadá vhodných hráčov. ,,Mali sme šťastie, že sme našli typy, ktoré sa v NHL presadzujú a dostávajú do popredia. To je alfa a omega celej našej práce. Nie je totiž dôležité, koľkých hráčov máte na starosti, ale akých kvalitných.“

Aj v práci agentov existuje konkurenčné prostredie. ,,Neraz je to neférový a tvrdý biznis, mnohí nejdú cestou hľadania hráčov, ale lanárenia, doslova kradnutia hokejistov iným agentom, hoci sami sa hokeju príliš nerozumejú,“ vraví J. Crha.

Dá sa teda z práce agenta slušne uživiť? ,,Berieme percentá z toho, čo hráč zarába. Ak máte hráča, ktorý má zmluvu na 10 miliónov dolárov ročne a vám patrí odmena tri percentá, máte 300-tisíc dolárov. Záleží teda na tom, koľko chce agent zarábať a aké má životné nároky. Pravda, tých desaťmiliónových je ako prstov na jednej ruke…“

Slováci v NHL so zmluvami nad 1 mil. USD (sezóna 2002/2003)

Žigmund Pálffy Los Angeles 7 250 000

Peter Bondra Washington 4 750 000

Pavol Demitra St. Louis 3 975 000

Miroslav Šatan Buffalo 3 550 000

Róbert Švehla Toronto 3 250 000

Jozef Stümpel Boston 2 850 000

Marián Hossa Ottawa 2 050 000

Zdeno Chára Ottawa 1 750 000

Richard Zedník Montreal 1 700 000

Michal Handzuš Philadelphia 1 433 333

Marcel Hossa Montreal 1 075 000

Marián Gáborík Minnesota 1 075 000

Branislav Mezei Florida 1 025 000

Kristián Kudroč Tampa Bay 1 025 000

zdroj: www.nhlpa.com


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

28. 5. 2024

USD 1,088 0,004
CZK 24,655 0,078
GBP 0,851 0,000
HUF 382,780 1,920
CAD 1,482 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS