ČLÁNOK




Bude nový americký minister financií exponentom Wall Streetu?
19. decembra 2000

Nový, v poradí štyridsiatytretí prezident Spojených štátov, George W. Bush začína vytvárať svoj vládny tím. Momentálne sa snaží obsadiť kľúčové posty v Bielom dome, ktoré sa budú zásadným spôsobom podieľať na formulovaní ekonomickej politiky USA, no prioritu má aj vymenovanie do funkcií, ktoré sú spojené s americkou národnou bezpečnosťou.

V tejto súvislosti sú už známe niektoré mená – Condoleezza Rice (osoba spojená so zahraničnopolitickým štábom Bushovho otca) sa má stať kľúčovou postavou v Bielom dome, zodpovednou za národnú bezpečnosť. Bývalý guvernér Federálneho rezervného systému, Lawrence Lindsey, má mať v úrade nového amerického prezidenta ústredné právomoci v ekonomicko-finančnej sfére.

Aj v Amerike je nepísaným pravidlom, že všetci tí, ktorí sa podieľali na víťazstve nového šéfa Bieleho domu, dostanú zodpovedajúce uplatnenie v najvyššej politike.

V exekutívnych špičkách prezidenta USA sa s najväčšou pravdepodobnosťou objaví hlavný stratég jeho predvolebnej kampane Karl Rove a jeho tlačová tajomníčka Karen Hughesová má získať štatút „špeciálnej poradkyne“. Do tejto chvíle nie je celkom jasné, kto a v akom poradí, získa oficiálne vymenovanie do vládneho kabinetu.

Nesporný je armádny veterán, štvorhviezdičkový generál Colin Powell a bývalý predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, ktorý bude ministrom zahraničných vecí. Je to vôbec prvý Američan čiernej pleti, ktorý bude hlavným predstaviteľom State Departmentu a dodajme, že jeho predchodkyňa Madeleine Albrightová bola prvou americkou ženou v tejto funkcii.

Ministrom obchodu sa má stať šéf Bushovho predvolebného tímu Don Evans, ktorý má podľa denníka Washington Post „vynikajúce pracovné väzby“ s odchádzajúcim ministrom obchodu Billom Daleyom, mimochodom významným členom volebného štábu Bushovho súpera Ala Gorea.

Bush však bude musieť pristúpiť na vážne kompromisy. Záver amerických volieb síce nikto nechce spochybňovať, ale určitá dávka kontroverznosti v nich určite bola. Navyše – zloženie amerického Kongresu bude vyžadovať predovšetkým cit pre už spomínané kompromisy.

V najrôznejších úvahách práve preto figuruje aj možnosť, že ministrom financií – prinajmenšom v bližšie nešpecifikovanom „prechodnom období“ bude Clintonov šéf rezortu Larry Summers. Má ísť o dva významné symboly – v prvom rade o dohodu a „podanie ruky“ nastupujúceho republikána Busha „odchádzajúcim“ predstaviteľom Demokratickej strany. Summers má takisto reprezentovať určitú kontinuitu v čase „ekonomickej neurčitosti“, ktorá sa skutočne týka všetkých Američanov.

Práve táto informácia je však veľmi podstatná najmä pre finančné trhy.

Podstatné totiž je, kto bude hlavným tvorcom ekonomickej politiky Spojených štátov po etablovaní novej vlády, čo sa uskutoční 20. januára 2001. Tempo rastu americkej ekonomiky sa znižuje, hrozí riziko „narušenia jej ďalšieho vývoja“ – poznamenal britský Financial Times a všetci tí, ktorí budú mať rozhodujúce postavenie v americkom ekonomickom establishmente, sa budú podieľať na kritických verdiktoch ohľadne amerického dolára, v komplikovanom politickom prostredí určia prípadné zmeny v daňovej oblasti a budú komunikovať s centrálnou bankou – s Federálnym rezervným systémom.

Objavujú sa nové mená, no už teraz je jasné, že „prvé husle“ pri určovaní ekonomických trendov bude hrať v Bielom dome už spomínaný, bývalý guvernér Fed-u Lawrence Lindsey. Úvaha o ďalej slúžiacom pôvodnom ministrovi financií Summersovi je politicky zaujímavá a lákavá, no zdá sa byť nepravdepodobné, že politik, ktorý bol oporou už bývalého prezidentského kandidáta Gorea, no zároveň aj tvrdým oponentom Bushovho návrhu na radikálne zníženie daní o 1 300 miliárd dolárov, by bol tým najvhodnejším kandidátom na ministra financií – hoci iba na obdobie niekoľkých mesiacov.

Aj preto sa Bushov poradenský zbor orientuje na Wall Street, ktorý bol vždy veľmi kvalifikovaným zdrojom kandidátov na exponované funkcie v najvyšších ekonomických kruhoch. Spomeňme v tomto kontexte napríklad exministra financií v Clintonovej vláde Roberta Rubina, ktorého korene sú v Goldman Sachs, prípadne Rogera Altmana (a mnohých ďalších), ktorí uplatnili svoje vedomosti v rôznych dôležitých rezortoch.

Problém je však v niečom inom – ak bude v budúcej ekonomickej politike USA hrať „prvé husle“ Lawrence Lindsey, kto bude tým druhým, no nemenej dôležitým politikom /ministrom financií/, ktorý na seba zoberie zodpovednosť za prípadnú finančnú krízu v americkej alebo globálnej ekonomike?!

Hovorí sa napríklad o Donaldovi Marronovi, ktorý je výkonným riaditeľom PaineWebber a vari najviac sa podieľal na získavaní finančných zdrojov na Bushovu kampaň. Zároveň bol vplyvným spolupredsedom Republikánskeho národného výboru pre penzijnú politiku. Marron však na Wall Streete nemá vysoký kurz. Nezastupoval gigant v investičnom bankovníctve. Nie je teda favoritom amerických špičkových finančných kruhov…

V obehu sú aj iné mená možných kandidátov na post ministra financií USA – spomeňme Jacka Hennessyho, bývalého výkonného riaditeľa Credit Suisse First Boston alebo Waltera Shipleyho, bývalého šéfa Chase Manhattan.

Analytici však hovoria, že ani jeden z nich nemá intelektuálny náboj Jacka Rubina.

Šancu má údajne aj terajší vedúci predstaviteľ americkej Export Import Bank James Harmon, ktorý má 30-ročnú prax v investičnom bankovníctve a bol by takisto symbolom kompromisu, pretože je exponentom Demokratickej strany, ktorá zakrátko opustí špičkovú politickú scénu. Harmon by údajne mohol byť naklonený Bushovej daňovej reforme.

Wall Street si však je vedomý svojej ekonomickej sily. Merril Lynch vo svojom vyhlásení z dnešnej noci to deklaroval veľmi jasne a nedvojzmyselne – pre nás to nie je prestížna alebo konkurenčná záležitosť a nestaráme sa, či bude ministrom financií Hennessy alebo Shipley, či to bude bankár alebo investičný bankár…

Asi aj týmto sa zdôrazňuje, že boj o post budúceho ministra financií nebude vôbec jednoznačný, ani nekonfliktný. V hre sú totiž nielen americké, ale aj globálne záujmy.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 9. 2020

USD 1,169 0,005
CZK 26,965 0,042
GBP 0,919 0,001
HUF 365,010 2,960
CAD 1,559 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS