ČLÁNOK


,

Bude, ako bolo?
12. apríla 2003

Ešte prednedávnom tvrdil minister financií SR Ivan Mikloš o osobitnom spôsobe zdanovania príjmov fyzických osôb, že „paušálna dan je nesystémová. V súcasnom danovom systéme síce má opodstatnenie, ale v rámci zjednodušenia danového systému, ktoré prinesie reforma, už nebude potrebná“. Ani nie po mesiaci rétoriku trochu zjemnil. Ešte stále síce hovorí, že po zjednodušení systému nebude až taká potrebná, ale „prvoradou myšlienkou paušálnej dane bolo ulahcenie administratívy pre podnikatelov. Pri rovnej dani sa systém zásadne zjednodušuje, ale nie až tak, ako je jednoduché platit paušálnu dan. Preto, hoci táto dan nie je úplne najsystémovejšia ponechali sme si otvorené dvere na jej zachovanie“. Z materiálu, ktorý ide do pripomienkového konania však vyplýva, že ministerstvo predsa len navrhuje zrušenie paušálnej dane, pretože ide o nesystémový prvok.

Hlavným cielom tohto spôsobu zdanovania nemalo byt podla MF SR „nižšie danové zataženie vybraných profesií, ale najmä zníženie administratívnej nárocnosti podnikania pre drobných podnikatelov, ktorí nemajú dostatocné administratívne kapacity na vedenie riadnej úctovnej a danovej evidencie. Túto funkciu v dostatocnej miere splna aj uplatnovanie paušálnych výdavkov percentom z príjmu“.

Ako vyplýva z materiálu, ak paušálna dan zostane zachovaná, bude s najväcšou pravdepodobnostou obmedzená len na drobných podnikatelov vykonávajúcich najmä remeselné živnosti. I. Mikloš si totiž myslí, že pocet subjektov, ktoré dnes takúto dan využívajú, nie je opodstatnený. K úvahám Ministerstva financií SR nad zachovaním paušálnej dane možno prispeli aj nedávne vyjadrenia prezidenta Slovenského živnostenského zväzu Antona Bubena, ktorý vyslovil zásadný nesúhlas s jej odstránením zo zákona o dani z príjmu: „Zrušenie paušálnej dane znacne skomplikuje živnostníkom život. Pretože tento inštitút neznamená iba nízku dan, ale najmä administratívne ulahcenie podnikania pre fyzické osoby. Ide nám aj o náklady spojené s vedením úctovníctva a vyhotovením danového priznania. Ved tieto zvýhodnenia môžu pozitívne ovplyvnit aj osoby, ktoré sa ešte len rozhoduje, ci majú zacat podnikat.“

Dnes ešte dve percentá

Vyjadrenie ministra financií, že táto forma zdanovania ostáva len pre remeselné živnosti A. Bubena prekvapuje. Ešte stále totiž neexistujú presné analýzy, v ktorých oblastiach sa najviac využíva. „Len na základe jej výsledkov je možné objektívne rozhodnút, pre ktoré oblasti podnikania sa má paušálna dan zachovat,“ konštatoval A. Buben. Ako istú alternatívu zrušeniu paušálnej dane MF SR navrhuje inštitút paušálnych nákladov ako danovo odpocítatelnej položky vo výške

30 %. Podla I. Mikloša by podnikatelia v tomto režime nemuseli viest úctovníctvo a ich miera zdanenia by mierne progresívne stúpala. Ako príklad I. Mikloš uviedol, že „pri celkových príjmoch vo výške 150-tisíc korún a paušálu vo výške tých 30 %, co je 45-tisíc korún, a zároven nezdanitelného minima 84 102 korún by sa v konecnom dôsledku zaplatila dan len vo výške 4 180 korún. A ako by rástli príjmy, tak by, samozrejme, miera zdanenia postupne stúpala“. Pre ktoré skupiny osôb by to platilo, I. Mikloš neuviedol, povedal však, že systém by bol univerzálny.

V súcasnosti môžu paušálnu dan využívat tí, ktorí majú príjmy z polnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a majú na výkon tejto cinnosti osvedcenie, ciže samostatne hospodáriaci rolníci. Dalej ju môže platit vymedzený okruh živnostníkov. Od minulého roka aj danovníci, ktorí majú príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, vrátane práv príbuzných autorskému právu. V takom prípade ide najmä o hercov, spevákov, autorov literárnych diel, ktorí dostávajú honoráre podla autorského zákona.

Ak však chce danovník platit paušálnu dan, nemôže si zo svojich príjmov odpocítat výdavky, ktoré musel na jeho dosiahnutie vynaložit. Nemôže si ani odpocítat dalšie sumy, ako je napríklad nezdanitelná cast, ani na seba, ani na vyživovanú manželku a deti. V minulom roku zaplatilo 21 585 Slovákov paušálnu dan vo výške 140 miliónov korún.

Príklad

Živnostník s rocným príjmom 180-tisíc korún (mesacne je to 15-tisíc) pri uplatnení paušálnej dane zaplatí dan 3 600 korún. Ak by vypocítaval dan štandardným spôsobom, mohol by si z dosiahnutých príjmov odpocítat všetky výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpecenie

a udržanie tohto príjmu (nájom za prenajaté priestory, nákup zásob, povinné poistné do poistných fondov).

Tieto výdavky by mohli byt aj vyššie, ako bol dosiahnutý príjem, najmä v prvých rokoch vykonávania cinnosti, co by znamenalo, že by mu nevznikla danová povinnost. Ak by boli tieto výdavky vo výške 80% z dosiahnutého príjmu, co by znamenalo, že jeho základ dane je 36-tisíc korún a danovník si uplatní nezdanitelné casti základu dane na seba a vyživované dieta (v súcasnosti je to 38 760 korún na danovníka, pri rovnej dani 20 % by to malo byt 84 100 Sk a 16 800 Sk na dieta, túto sadzbu ministerstvo nepredstavilo), tak by mu danová povinnost nevznikla.

Predstavme si však modelovú situáciu živnostníka, ktorý dosiahol príjem 2 milióny korún. V takomto prípade zaplatí paušálnu dan vo výške 55-tisíc. Pri štandardnom spôsobe zdanenia, ak by jeho výdavky predstavovali 80 % príjmu a uplatnil by si nezdanitelné casti základu dane na seba a na dieta, zaplatil by vyše 70-tisícovú dan.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 1. 2021

USD 1,212 0,000
CZK 26,163 0,027
GBP 0,890 0,001
HUF 359,990 0,420
CAD 1,541 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS