Privátna spoločnosť, ktorá kontrolovala infraštruktúru britských železníc, sa dostala do vážnych finančných problémov a vláda ju odmietla podporiť ďalšími dotáciami.

Na základe súdneho rozhodnutia sa stala administrátorom Railtracku, ktorý už nebol schopný plniť svoje záväzky, auditorská firma Ernst&Young. Minister financií Gordon Brown vylúčil akúkoľvek finančnú pomoc skolabovanej spoločnosti, ako aj jej nástupníckemu subjektu, pretože, ako doslova povedal, ekonomická situácia je neistá a odvetné operácie proti teroristickým zoskupeniam v Afganistane budú stáť britskú vládu „niekoľko stoviek miliónov libier.“

Brown však potvrdil záväzok Blairovho kabinetu investovať do železníc 30 miliárd GBP v priebehu budúcich desiatich rokov.

Minister dopravy Stephen Byers dodal, že vláda bude dočasne znášať záväzky voči veriteľom Railtracku vo výške 3,3 miliardy libier. Vylúčil však možnosť, že investori dostanú finančnú kompenzáciu za ich akcie.

V Railtracku je zhruba 250 000 akcionárov a absolútnu väčšinu z nich tvoria malí privátni investori, ktorých je 245 000, no kontrolujú len 17% spoločnosti.

Títo s najväčšou pravdepodobnosťou prídu o všetky svoje investované prostriedky.

Očakáva sa, že Railtrack nahradí nezisková organizácia a jej profit sa bude reinvestovať, a nie vyplácať akcionárom v podobe dividend.

Railtrack bol sprivatizovaný v roku 1996 a hodnota jednej jeho akcie vtedy dosahovala 3,80 GBP. O dva roky neskôr sa cena akcií vyšplhala na historické maximum – 17 GBP a v roku 1999 predstavoval denný zisk jeden milión libier.

Po viacerých železničných nešťastiach (Southall, Ladbroke Grove, Hatfield), pri ktorých prišli o život desiatky ľudí a po realizácii expanzívnych, no finančne neúnosných plánov, vykázal v máji 2001 Railtrack stratu 534 miliónov libier. Modernizácia trate medzi Londýnom a Glasgowom bude stáť sedem miliárd libier, no tento „účet“ Railtrack nemá šancu zaplatiť. Do konca tohto roka však nevyhnutne potrebuje zdroje v objeme 700 miliónov libier a do marca 2002 1,7 miliardy GBP. Napriek kolapsu Railtracku sa železničné služby poskytujú v nezmenenom rozsahu, no vláda musí terajšie problémy riešiť veľmi rýchlo a razantne.

Britský minister dopravy Stephen Byers vo včerajšom vydaní denníka Financial Times tlmočil rozhodnutie vlády definitívne ukončiť „napätie a rozpory“ v sektore železníc, ktoré sa finančne dostali takmer „na kolená“. Byers zároveň informoval o niektorých detailoch, ktoré sa týkajú štruktúry a financovania nástupníckej organizácie Railtracku.

Pôjde o neziskovú spoločnosť, ktorá bude mať vo vedení 12 – 15 riaditeľov, reprezentujúcich Úrad pre strategický rozvoj železníc – SRA, zástupcov železničného priemyslu a skupiny, ktoré presadzujú práva cestujúcich.

Dvoch z riaditeľov nominuje SRA, sedem ďalších bude mať nezávislú pozíciu. V riadiacich orgánoch bude aj 40 neplatených členov, ktorí majú tlmočiť záujmy privátneho sektoru.

Minister dopravy Byers sa snažil rozptýliť obavy londýnskeho finančného centra – City, ktoré sa netají tým, že po kolapse Railtracku bude mať vláda problémy s prílevom nových investícií z privátneho sektora do sféry britských železníc. Byers uviedol, že 90% príjmov neziskovej firmy, ktorá bude riadiť infraštruktúru železníc, sa vygeneruje z dlhodobých kontraktov, z prenájmu majetku, z poplatkov za prístup k železničnej sieti, ako aj z vládnych grantov, čo však neznamená, že britský vládny kabinet bude garantovať dlhy tejto spoločnosti. Podľa Byersovho odhadu dosiahnu investície privátnych firiem do železníc celkový objem 34 miliárd libier v priebehu budúcich desiatich rokov, za to isté obdobie sa preinvestuje z verejných zdrojov zhruba 30 miliárd libier. Konfederácia britského priemyslu – CBI podporuje vládu v jej snahe zachovať prílev privátnych investícií do sektoru železníc, žiada však ďalšie detaily ohľadne financovania strategických projektov z verejných fondov. Blairov kabinet viac razy jasne deklaroval, že svoje záväzky pri realizácii plánu na rozvoj dopravy v budúcich desiatich rokoch, určite splní.

Kritici novej schémy spoločnosti, ktorá nahradí Railtrack tvrdia, že jej chýbajú ubezpečenia nielen voči zamestnancom železníc, ale aj pôvodným akcionárom Railtracku.