ČLÁNOK




Britská vláda odmieta kritické poznámky Medzinárodného menového fondu
8. marca 2001

Britský minister financií Gordon Brown včera predložil do parlamentu návrh nového štátneho rozpočtu na budúce fiškálne obdobie, ktoré sa oficiálne začína 6. apríla.

Ešte pred rozpravou však Medzinárodný menový fond upozornil britskú vládu pred jej zámermi znížiť daňovú záťaž o 4 miliardy libier(5,9 miliardy USD), pretože tento krok spoločne so zamýšľaným zvýšením verejných výdavkov by negatívne pôsobil na úrokové sadzby a libru, ktorá je už v tomto období podľa mienky MMF „značne nadhodnotená“.

Gordon Brown však týmto upozorneniam vzdoroval, čo mnohí analytici pripisujú faktu, že nový rozpočet na rok 2001, je vlastne predvolebným rozpočtom a kalkuluje s cítením labouristických voličov.

Ako je známe, parlamentné voľby vo Veľkej Británii by sa mali uskutočniť s najväčšou pravdepodobnosťou 3. mája a znižovanie daní je vždy atraktívnou politickou motiváciou.

Podporne reagovala aj Bank of England, ktorá vo svojom vyhlásení potvrdila, že udrží základnú benchmarkovú úrokovú sadzbu na úrovni 5,75% a dodajme, že k jej zníženiu o 0,25% došlo naposledy pred mesiacom.

V rámci štvormiliardového balíka, ktorý je určený na už spomínané zníženie daní, sa ráta s čiastkou 1,7 miliardy GBP pri redukcii cestnej dane. Toto veľmi razantne požadovali britskí občania i prepravcovia ešte počas uplynulého leta, kedy došlo k prudkému zvýšeniu cien ropy, pričom poukazovali hlavne na veľmi vysokú sadzbu dane z pohonných hmôt.

Teraz má dôjsť v rámci nového štátneho rozpočtu k určitej úľave.

Britskí ekonómovia i predstavitelia vládnych kruhov tvrdia, že redukcia daňového bremena nevyvolá v krátkodobom časovom horizonte tlak na úrokové sadzby, na druhej strane však priznávajú, že ak Labouristická strana vyhrá parlamentné voľby, môže po nich dôjsť k istým komplikáciám, najmä ak sa budú realizovať podstatnejšie kroky vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Minister financií Brown tvrdí, že jeho fiškálne ambície sú reálne, pretože prebytok štátneho rozpočtu v práve sa končiacom finančnom roku je vyšší v porovnaní s prognózami. Očakáva sa totiž, že prebytok dosiahne 16 miliárd libier, čo predstavuje 1,7% z hrubého domáceho produktu, hoci počiatočné odhady hovorili „iba“ o šiestich miliardách a po úpravách v novembri 2000 o 10 miliardách GBP.

Podľa analýzy Deutsche Bank britské ministerstvo financií často využíva prax podhodnocovania svojich prognóz ohľadne rozpočtových prebytkov, ktoré sú potom v praxi vyššie.

Ide teda do určitej miery o šikovný politický ťah, pretože tento „zdravý skepticizmus“ sa stáva výhodou voči voličskej základni terajšej labouristickej vlády.

Vláda je i tak pod tlakom, pretože daňové zaťaženie je na britských ostrovoch značné – výber dane z príjmu fyzických osôb sa napríklad v januári 2001 zvýšil na medziročnom základe o 15%.

Čiastočné zníženie daňovej záťaže o 3-4 miliardy GBP je vlastne iba určitou kompenzáciou, ktorá nerieši komplexne problematiku extrémne vysokého daňového bremena.

Toto veľmi ostro kritizuje opozičná Konzervatívna strana, ktorá vo vyhlásení svojho hovorcu pre finančné otázky Michaela Portilla konštatovala, že rozpočtový prebytok je vysoký iba preto, že Gordon Brown daňami drasticky „preťažil“ celú Britániu…

Teraz má však minister Brown značný manévrovací priestor, a preto nechce akceptovať upozornenia zo strany MMF, ktoré sa však netýkajú iba daňovej sféry, ale aj verejných výdavkov.

Medzinárodný menový fond na jednej strane považuje investície najmä do britskej infraštruktúry za správne, no na druhej strane konštatuje, že mierny prebytok, respektíve vyrovnaný štátny rozpočet by sa mal v Británii udržať počas celého hospodárskeho cyklu.

Odhady však hovoria, že verejné financie sa po roku 2002 v rámci realizácie investičných programov, dostanú do deficitnej polohy.

MMF dodáva, že pri čiastočnom ochabnutí tempa rastu globálnej ekonomiky by britské rozpočtové plány mohli limitovať ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, čím by sa britská libra dostala do ťažko udržateľného výmenného kurzu vo vzťahu k euromene.

Medzinárodný menový fond nabáda britskú vládu k opatrnosti aj v ďalších dvoch oblastiach.

Prvou je podstatný nárast minimálnych hodinových miezd, ktoré sa vo Veľkej Británii majú zvýšiť o 11% z terajších 3,70 na 4,10 GBP.

Druhou je záväzok vlády zvýšiť hladinu štátnych penzií, k čomu má dôjsť už na budúci mesiac, teda iba niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami.

Všetky tieto upozornenia (ťažko by sme totiž mohli hovoriť o „varovaniach“) však vrhajú určitý tieň na dosiahnuté výsledky britskej ekonomiky, ktorá zaznamenáva sústavný rast počas najdlhšej periódy od skončenia II. svetovej vojny.

Inflácia a miera nezamestnanosti je na najnižších hodnotách za ostatných 25 rokov.

I tak vyvoláva MMF vo Veľkej Británii určitú dávku nervozity – totiž presne pred štvrťstoročím v zásadne rozdielnych ekonomických podmienkach, vyvíjal Medzinárodný menový fond na vtedajšiu, takisto labouristickú vládu tlak, aby akceptovala značne bolestivé obmedzenia vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, čím podmieňoval uvoľnenie nevyhnutných úverových zdrojov pre britskú ekonomiku.

Teraz je situácia v Británii skutočne z hospodárskeho hľadiska diametrálne iná, no niektoré výzvy MMF vedú britských politikov prinajmenšom k zamysleniu sa…


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 9. 2020

USD 1,174 0,005
CZK 27,007 0,027
GBP 0,917 0,001
HUF 362,050 1,030
CAD 1,563 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS