ČLÁNOK




Bez lekára a bez receptu
7. novembra 2002

Poraďte sa so svojím lekárnikom. Tak sa končia všetky reklamy na voľne predajné lieky vo vyspelých krajinách. U nás sa zvyčajne dodáva – prečítajte si príbalový leták. Treba v tom hľadať rozdiel?

Iste. Vo vyspelých krajinách sa za voľne predajné (tzv. OTC) lieky považujú všetky tie, ku ktorým človek nepotrebuje konzultáciu u lekára ani jeho rady. Stačí, ak sa opýta lekárnika. V Európe predstavuje trh s liekmi, ktoré nie sú viazané na predpis lekára, hodnotu vyše 136 miliónov eur. A v tejto Európe sa dnes diskutuje o tom, či možno do zoznamu voľne predajných liekov zaradiť aj prípravok na zabránenie počatiu, známu „pilulku po“. Na Slovensku sa niektoré farmaceutické firmy darmo dožadujú, aby boli prípravky proti kašľu vyradené z úhrady zdravotných poisťovní. Raz pracujú intenzívne na tom, aby určité lieky do zoznamu dostali, a druhý raz na tom, aby isté lieky z neho vyradili. Nuž, na Slovensku je stále niečo tak i onak. Dodajme však, že tie isté problémy riešia farmaceutické firmy na celom svete.

V USA – na najväčšom liekovom trhu, kde pôsobí aj prvá päťka farmaceutických firiem – je vyraďovanie liekov z úhrad zdravotných poisťovní takisto ostro sledovanou záležitosťou. V USA sa v minulom roku diskutovalo o tom, či má Federálny úrad pre kontrolu liečiv a potravín (FDA) zaradiť medzi voľne dostupné aj antihistaminiká. Konkrétne ide o tri prípravky troch farmaceutických firiem. Podľa časopisu OTC Business News, ktorý cituje Edukafarm, po vedeckej stránke je vec bezproblémová, pretože tieto antihistaminiká (Claritin, Zyrtec a Allegry) sú bezpečnejšie ako tie, ktoré sú momentálne v USA voľne prístupné. Zdravotné poisťovne očakávajú zníženie nákladov na lieky, takže preradenie podporujú. Firmy sa však bránia. Podľa slov profesora Farmakologickej fakulty UK v Bratislave Pavla Šveca pri rozhodovaní o zaraďovaní príslušných liekov medzi voľne predajné prípravky by sa malo prihliadať aj na postoj výrobcu, pretože on je zodpovedným subjektom za riziká. Administratíva, ktorá o zaradení lieku rozhoduje, nemá v tomto smere žiadnu zodpovednosť.

Samozrejme, lieky bez predpisu takisto nie sú vhodné pre každého, preto je veľmi dôležité sledovať pokyny v príbalovom letáku. Čím viac liekov je možné kúpiť bez predpisu, tým dôležitejšia je osveta.

Po návrhu ministra zdravotníctva zaviesť poplatok za recept 20 korún sa iste dostavia aj ďalšie návrhy, ako ušetriť niekoľko korún v nákladoch na lieky. Okrem tradičných argumentov a známych nástrojov liekovej politiky by sa mali začať využívať aj tie netradičné. Ideálnym príkladom možných zmien je nielen rozšírenie zoznamu voľne predajných liekov, ale aj vyradenie tých, ktoré sú ešte v kategorizačnom zozname a majú určené úhrady pre zdravotné poisťovne. Na príklade voľne predajných liekov vidieť, ako sa u nás aj šetrí, aj šafári zároveň.

Niečo proti bolesti hlavy

Oficiálne údaje uvádzajú, že na voľne predajné lieky v minulom roku minuli zdravotné poisťovne takmer miliardu korún, čo je 5,4 percenta z nákladov na lieky. Ide o tie lieky, ktoré môže prepísať lekár, ale môže si ich pacient kúpiť aj v lekárni bez receptu. Za vyradenie voľne predajných liekov z úhrady zdravotných poisťovní sa prihovára Slovenská asociácia farmaceutických firiem (SAFS), a podľa publikovaných názorov aj minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac.

Dôvodov je viac: napríklad mnohé návštevy u lekára sa naozaj končia iba predpísaním lieku, ktorý si pacient môže kúpiť v lekárni. Okrem spomínanej miliardy korún by sa však mohli ušetriť aj ďalšie finančné prostriedky, a to tie, ktoré si lekár „naboduje“ – zapíše ako úkony, ktoré pacientovi poskytol. Keďže sa už pacient do ordinácie unúval a odsedel si určitý čas v čakárni, treba ho predsa „odmeniť“ aspoň receptom. Niektoré lieky, ktoré sa tak ocitnú na receptoch, veru nestoja ani tých dvadsať korún. Omnoho významnejší je však efekt, ktorý by takýto krok priniesol.

Ak by sa všetky voľne predajné lieky stali naozaj voľne predajnými, čiže neboli by zároveň aj na lekársky predpis, v našom zdravotníckom rozpočte by sa dalo podľa odhadov SAFS ušetriť zhruba 10 až 15 percent z celkových nákladov na lieky, čo je približne 1,7 až 2 miliardy korún. A to je raz toľko, ako sa na ne minie doteraz z účtov zdravotných poisťovní.

Trh voľne predajných liekov na Slovensku je pomerne malý, avšak s mnohými perspektívami. V Nemecku, vo Francúzsku a Veľkej Británii, čiže v krajinách, ktoré majú aj vysokú spotrebu liekov celkove, viac konzumujú aj lieky, ktoré si zadovážia bez lekárskeho predpisu.

V týchto krajinách ide naozaj o lieky, nielen o minerálne a vitamínové prípravky. Lieky určené na samoliečbu sa zväčša delia na štyri kategórie. Najviac sa kupujú lieky proti nachladnutiu, chrípke – tvoria zhruba 27 percent z predaja voľne predajných liekov. Nasledujú analgetiká, lieky proti bolesti – 23 percent a lieky podporujúce trávenie – 19 percent, lieky na kožné choroby – 14 percent a napokon vitamíny a minerály – 17 percent.

V poslednom období, najmä v súvislosti s rozširovaním počtu kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie, je snaha zjednocovať klasifikáciu liekov, definovať pojmy a zosúladiť legislatívu. Definovať podiel voľne predajných liekov na celkovom farmaceutickom trhu je dosť ťažké. V Európe totiž treba rozlišovať medzi trhovým podielom liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu a čistým obratom z predaja liekov určených na samoliečbu.

Rozlišuje sa teda trh liekov bez predpisu a trh liekov určených na samoliečbu. V prvom prípade ide o sumu zhruba 26,5 milióna eur a v druhom o 17,5 milióna eur pre celú Európu aj s kandidátskymi krajinami.

Pomôž si sám

Samoliečba závisí od mnohých faktorov. Nie je dôležitá iba cena liekov, to, či zodpovedá kúpnej sile obyvateľstva, ale aj dostupnosť týchto liekov, ktorá závisí od systému zdravotnej starostlivosti, a napokon všeobecná úroveň samoliečby úzko korešponduje s úrovňou vzdelanosti, ale aj aktívneho prístupu k zdraviu. Nuž, aj v otázke náhľadov na samoliečbu sa nachádzame na rázcestí, a zrejme sa vydáme po tej ceste, ktorá nás neomylne dovedie do Európy. Samoliečenie je cesta, ktorá vedie k zníženiu nákladov na zdravotníctvo, a takisto poskytuje oveľa väčšie možnosti v slobodnom rozhodovaní a najmä zodpovednosti za zdravie. V súčasnosti sa v súvislosti s témou liekov bez receptu niektorí odborníci vyjadrujú nie pochvalne, a to najmä preto, že dnes sa preferuje medicína založená na dôkazoch. Čiže lieky musia mať za sebou štúdiu, ktorá dokazuje ich účinnosť, efektívnosť. Kritériá tzv. evidence based medicine sú veľmi prísne.

Samoliečenie však môže najmä v sociálne orientovaných zdravotných systémoch prinášať aj viacero výhod. Jednou z nich je napríklad odklad návštevy u lekára, čiže do ambulancií by po riešení prvých príznakov choroby prichádzali iba tí pacienti, ktorí skutočne potrebujú lekársku pomoc. Typickým príkladom je zápal dýchacích ciest, ktorý sa v počiatkoch dá zvládnuť aj bez antibiotickej liečby. Tá je u nás dosť populárna, a to aj v prípadoch, keď nie je nevyhnutná.

Vo všeobecnosti sú lieky bez receptu považované za tie, ktoré prekryjú čas prvých symptómov. Čiže ide o krátkodobé liečenie drobných zdravotných ťažkostí. Ak samoliečenie nepomáha, po troch- štyroch dňoch nevyhnutne treba navštíviť lekára. Voľne predajné lieky nie sú určené na dlhodobé riešenie chorobných stavov.

Paleta liekov určených na samoliečenie v ekonomicky vyspelom svete stúpa, a využívajú sa aj pri iných viacerých indikáciách a symptómoch. Na porovnanie: v USA najviac liekov bez receptu pripadá na lieky proti obezite, u nás na prechladnutie, bolesti a poruchy trávenia.

Na Slovensku sa za samoliečbu skôr považuje prevencia. V tejto súvislosti sa teda najviac hovorí o vitamínoch, mineráloch a stopových prvkoch. Tie by mali byť súčasťou jedálneho lístka každého človeka, ktorý si chce čo najdlhšie udržať zdravie, prípadne potrebuje ho posilniť. Vo vyspelej Európe sa pod pojmom samoliečba väčšmi chápe odklad návštevy u lekára pri začínajúcich príznakoch choroby. Spotrebu liekov jednoznačne ovplyvňuje aj reklama a propagácia prípravkov. Ale závisí aj od ceny, veľkosti balení aj počtu lekární.

Kľúčovým bodom na rozšírenie samoliečby sú informácie. Jednoznačne by v nich mal významnú úlohu hrať profil bezpečnosti lieku. Nie je pravda, že ten, ktorý je voľne predajný, nie je nebezpečný. Práve naopak, mnohými liekmi – napríklad na liečenie bolesti – si možno zdravotný stav aj zhoršiť. Takže vždy treba mať na pamäti, že voľne predajné lieky sú voľbou pre krátkodobé riešenia. To by malo byť aj podstatou osvety farmaceutických firiem, ktoré lieky bez lekárskeho predpisu propagujú.

Ďalšou z významných kapitol samoliečenia je využívanie fytofarmák – liečiv, ktorých základom sú prírodné zdroje a výťažky z rastlín. Návrat k prírodným zdrojom je odpoveďou na výdobytky civilizácie, ale aj návratom k stáročným praktikám predkov i k liečivej sile prírody. Produkty z prírody a produkty, ktoré síce vyzerajú ako lieky, ale sú iba doplnkom výživy, sa čoraz väčšmi presadzujú aj v oblasti samoliečenia a prevencie chorôb. Predpokladá sa, že práve tieto produkty budú hrať významnú úlohu pri zvyšovaní investícií do zdravia.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS