ČLÁNOK


,

“ „“Berlínska reč““ nemeckého prezidenta Johannesa Raua o globalizácii
20. mája 2002

Johannes Rau nástojčivo varoval pred tým, aby sa globalizácia považovala za akýsi „prírodný úkaz, ktorému sú ľudia vydaní napospas“, za jav, voči ktorému nemožno nič robiť. Zdôraznil, že predsa „globalizáciu realizovali ľudia a jedine ľudia ju môžu upraviť, formovať, naviesť správnym smerom“. V ďalšom nemecký prezident dôvodil, že „globalizáciu môže formovať iba ten, kto má – mimo čisto ekonomickej sféry – jasné hodnotové predstavy. Preto musíme mať jasno, ako môžeme v epoche globalizácie zabezpečiť a podporovať slobodu a spravodlivosť pre všetkých ľudí.“

Takúto úlohu má pred sebou politika vo všeobecnosti a jednotliví politici, nesúci na svojich pleciach veľkú zodpovednosť. Johannes Rau konštatoval: „Keď sa budú ľudia cítiť ako piate kolo u voza, keď budú prežívať, že proces globalizácie prebieha bez nich alebo priamo proti nim, potom sa z nich stanú odporcovia demokracie a právneho štátu“.

Nemecký prezident vyjadril sympatie ku kritikom globalizácie. Vyhlásil: „Toto hnutie dalo veľa do pohybu. Kladie správne otázky. Kritika je vždy akýmsi systémom včasného varovania, ktorý by politika a ekonomika nemali ignorovať.“

Ohľadom hospodárskeho vývinu pripomenul Johannes Rau verejnosti, že globalizácia predstavuje skôr hrozbu pre rozkúskovanie glóbusu. Tieto tvrdé slová podložil faktami o prehlbujúcich sa sociálnych rozdieloch nielen medzi vyspelými západnými demokraciami a rozvojovými štátmi, ale aj vovnútri západných spoločností. Dva výstižné príklady: V najchudobnejších štátoch žije približne 40% všetkých obyvateľov zemegule; ich podiel na celosvetovej obchodnej výmene však dosahuje menej ako tri percentá. A – tri štvrtiny globálneho obchodu pripadajú na 16% svetového obyvateľstva.

V kocke: Johannes Rau nesklamal nemeckú verejnosť, kriticky naladenú voči akémukoľvek klaňaniu sa novým módným trendom, premenlivému duchu času. Podobne ako pred rokom, keď sa zaoberal najnovším vývojom v oblasti génovej technológie a klonovania. Podobne ako jeho predchodca na poste nemeckého prezidenta Roman Herzog, keď si zobral pod lupu politické, ekonomické a sociálne reformné nedostatky v Nemecku.

Johannes Rau obnažil v najnovšej „Berlínskej reči“ nielen slabiny globalizačného procesu, ale aj naznačil východisko z globalizačnej núdze: Je ním pripomenutie si niektorych zásadnych hodnot, ktorými sa vyznačujú moderné západné spoločnost – demokracie, solidarity, spolupatričnosti.

„Globalizácia znamená, že konkurencia sa nachádza v popredí a že solidarita je utláčaná do úzadia.“, povedal raz s mierne rezignatívnym podtónom významný nemecko-britský sociológ Sir Ralf Dahrendorf. Nemecký prezident Johannes Rau, sociálny demokrat a veriaci evanjelik, pripomenul tento týždeň verejnosti, že by bolo namieste, keby sa v procese globalizácie dostal pojem „solidarita“ významovo aspoň na úroveň pojmu „konkurencia“.

Doterajšie jednoznačne pozitívne ohlasy nemeckej tlače naznačujú, že „Berlínska reč“ nemeckého prezidenta Johanessa Raua, ktorú predniesol v pondelok 13. mája, povedie k hĺbavejšiemu pohľadu na globalizačný proces.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

3. 12. 2020

USD 1,215 0,009
CZK 26,420 0,009
GBP 0,904 0,001
HUF 357,630 0,230
CAD 1,569 0,007

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS